V súvislosti s rozsahom škôd, ktoré boli spôsobené požiarom hotela Junior sa vynárajú zaujímavé otázky, ktoré sme už položili v predchádzajúcom článku k tejto udalosti.
– Vedia hasiči naozaj hasiť, poznajú podmienky pre zásah?
– Bolo nasadenie síl a prostriedkov primerané?
Skoro nikto sa verejne nezaoberá týmito otázkami, hoci podľa odborníkov by odpovede na ne mali byť jasnou záležitosťou z hľadiska hodnotenie primeranosti nasadenia síl a prostriedkov a postupov pri zdolávaní požiaru. Takéto hodnotenie by malo byť zaujímavé aj pre poisťovne, ktoré sa nemalou mierou podieľajú na financovaní sanácie škôd spôsobených požiarmi a nemalo by im byť ľahostajné, či škody vznikli len samotným požiarom alebo aj neprimeraným alebo nesprávne vedeným hasičským zásahom.
Typickým príkladom je požiar v obytnom dome, kedy kvôli likvidácii požiaru bytu na vrchnom podlaží obytného domu likvidujeme aj všetky bytové jednotky na nižších podlažiach a všetci sme hrdí na to, že sa hasičom podarilo požiar zlikvidovať. Nikto sa však seriózne nezamýšľa nad tým, či škody spôsobené hasením, ktoré sú často krát väčšie ako priame škody, nie sú zbytočné kvôli neprimeranosti resp. nesprávnosti hasičského zásahu.
Zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov síce pamätá na takýto prípad, keďže vo svojom ustanovení § 55 ods. 1 uvádza:
(1) Právnickej osobe, fyzickej osobe-podnikateľovi alebo fyzickej osobe sa nahrádza tiež škoda, ktorá jej vznikla v dôsledku opatrení nevyhnutných na zdolanie požiaru, zamedzenie jeho šírenia alebo záchranných prác vykonaných na príkaz veliteľa zásahu alebo veliteľa hasičskej jednotky, alebo pri cvičení hasičskej jednotky. Hasičské jednotky nezodpovedajú za škodu, ktorá vznikla primeraným použitím hasiacich látok v súvislosti so zdolávaním požiaru.
Keď si ale pozorne prečítate poslednú vetu tohto ustanovenia je Vám jasné, že asi by niekto mal povedať aj „bé“, keďže náhrada škody je podmienená primeranosťou resp. neprimeranosťou použitia hasiacich látok.
Ktorá inštitúcia (v prvom rade by mala byť nezávislá od HaZZ) hodnotí primeranosť resp. neprimeranosť použitia hasiacich látok v súvislosti so zdolávaním požiaru? Tu sme sa dostali do slepej uličky, ktorú kým niekto legislatívne nesprejazdní, stále budeme „musieť“ považovať hasičské zásahy pri zdolávaní požiarov na Slovenku za správne vedené a primerané. Čo však nie je celkom pravdivé tvrdenie.
Aj z hľadiska požiadaviek vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z na zariadenia pre zásah podľa § 82 ods. 5. musí byť každá príjazdová komunikácia, ktorá je slepou uličkou sprejazdnená takto:
(5) Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla.
Sami uznáte, že v oblasti posudzovania a hodnotenia primeranosti hasičských zásahov máme asi isté pozdĺžnosti voči občanom Slovenskej republiky.
V budúcej téme môžeme podiskutovať o environmentálnych dôsledkoch požiarov aj z pohľadu kontaminácie prostredia vplyvom použitia 1,25 milióna litrov vody na hasenie v Národnom parku Nízke Tatry.