Každý požiar je tragédiou, či už z pohľadu možných dôsledkov (nedajbože obetí), ale aj pre vlastníka nehnuteľnosti, tak ako tomu je v prípade do tla zhorenej chaty LUX v Oraviciach. Verejnosť najprv ohromilo obrovské šťastie 38 školákov z Pezinka, potom škoda spôsobená požiarom cca 500 000,-Eur a nakoniec zronený majiteľ so slzami v očiach, ktorého 20-ročné úsilie skončilo v popole zhoreniska. Keď sa však pozrieme na celú tragickú udalosť z pohľadu dodržiavania predpisov o ochrane pred požiarmi, tak je to dôvod na vážne zamyslenie v akej krajine to vlastne žijeme.
Ohromujúce zistenie, že chata nebola nikdy kontrolovaná z hľadiska výkonu štátneho požiarneho dozoru je neuveriteľné, vzhľadom na to, že sa jedná o ubytovacie zariadenie pre verejnosť s horľavým konštrukčným celkom. Skutočnosť, že hasiči ani nevedeli, že fyzická osoba – podnikateľ, dlhoročne prevádzkuje chatu s kapacitou 41 lôžok Chata LUX najprv vyvoláva otázku, ako túto možnosť vôbec pripúšťajú právne predpisy. Samozrejme, že je úplne nepochopiteľné ako „zronený“ prevádzkovateľ chaty nemohol vedieť, že podľa zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi má povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi – požiarnej prevencie, keď dlhoročne prevádzkuje chatu na ubytovanie a kde sa podela jeho zodpovednosť za životy ubytovaných a dokonca v uvedenom prípade 38 detí.
Nebudeme komentovať vyjadrenia stavebného úradu v Tvrdošíne ani príslušníkov HaZZ o tom, prečo takýto stav mohol nastať, ale skúsme sa zamyslieť nad tým, ako pamätajú na takúto situáciu právne predpisy pre protipožiarnu bezpečnosť stavieb. Pre prípad, že stavba bola postavená v 60 rokoch a nemala spracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavby bola v roku v 2009 vydaná vyhláška č. 259/2009 Z.z., ktorá novelizovala vyhlášku MV SR č.121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii. Bol ustanovený § 29a Dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby, ktorý ustanovil nasledovné:
(1) Dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby sa vypracúva vtedy, ak stavba nemá spracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavby.
(2) Obsah dokumentácie o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby je uvedený v prílohe č. 1a.
To znamená, že prevádzkovateľ chaty mal už v júli roku 2009 dať vypracovať špecialistovi PO uvedenú požiarnobezpečnostnú charakteristiku užívanej stavby a na základe nej, by miestne príslušný orgán HaZZ mohol vedieť o existencii tohto ubytovacieho zariadenia a mohol ho zaradiť do evidencie pre výkon štátneho požiarneho dozoru (ŠPD). Pravdepodobne sa tak ale nestalo, takže je otázka, ako sa kontrolovalo splnenie tohto ustanovenia právneho predpisu so strany ŠPD? Čo je však ešte zaujímavejšie je to, že v roku 2015 vydaním vyhlášky MV SR č. 202/2015, ktorá novelizovala vyhlášku MV SR č.121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii bolo toto ustanovenie § 29a zrušené.
Takže dnes máme zasa situáciu, že takýchto ubytovacích zariadení, ktoré boli postavené pred nadobudnutím platnosti právnych predpisov PBS, nemajú riešenie PBS v projektovej dokumentácií, ich majitelia resp. prevádzkovatelia „nestihli“ resp. „nevedeli“ od roku 2009 do roku 2015 dať vypracovať požiarnobezpečnostnú charakteristiku užívanej stavby, môže byť na Slovensku veľké množstvo?
Takže otázka znie: „Keď zhoria takéto bezprízorné stavby na ubytovanie, tak zhoria v súlade s právnymi predpismi a nikomu sa nič nestane?“
Nebolo rozumnejšie najprv nájsť a uskutočniť z hľadiska požiarnej prevencie mechanizmus kontroly na splnenie ustanovenia § 29a a v prípade vykonanej analýzy, ktorá potvrdí, že takéto stavby na Slovensku už nie sú, toto ustanovenie zrušiť?
Hovorí sa: „Najprv dva krát meraj a potom rež!“