Ing. Miroslav Smolka, MBA. – 26.4.2013
Tento príspevok vznikol ako reakcia na niektoré tvrdenia významných osobností z radov odbornej verejnosti a predstaviteľov štátnej správy Českej republiky, v diskusiách nad niektorými článkami normy ČSN 73 0810. Tieto tvrdenia sa dajú zjednodušene interpretovať asi takto: „Voľný pohyb tovaru znamená, že ktokoľvek môže doviezť výrobok a umiestniť ho na regál predajne stavebnín, pričom podmienky pre zabudovanie do stavieb sú plne v kompetencii členských štátov“.
Je toto tvrdenie pravdivé? Áno i nie. Pokúsim sa odpovedať spôsobom tiež značne zjednodušeným, ale nie natoľko zjednodušeným, aby to zatienilo podstatu veci.
Je zjavné, že táto téma sa týka iba výrobkov s označením CE (podmienky uvedenia ostatných výrobkov na trh a ich zabudovanie do stavieb sú v kompetencii členských štátov). K označeniu CE sa dá dopracovať dvoma spôsobmi: na základe harmonizovanej európskej normy (povinne), alebo dobrovoľne, na základe európskeho technického osvedčenia (schválenia). V tomto príspevku sa budem zaoberať iba možnosťou prvou – harmonizovanými normami.
Ak je na výrobok vydaná harmonizovaná technická norma EN (ďalej len hEN), výrobok podlieha povinnému značeniu CE. Na výrobku sa overujú vlastnosti, ktoré sú uvedené v tejto hEN. Je bežné, že hEN obsahuje vlastnosti povinné, pri ktorých musí výrobca preukázať splnenie istej úrovne alebo triedy, a vlastnosti dobrovoľné; niektoré z nich sa môžu požadovať len na území niektorých členských štátov, alebo len jedného. Všetky vlastnosti výrobku však vychádzajú z mandátu Európskej Komisie (EK), ktorá poverila CEN (Európsky normalizačný inštitút) spracovaním hEN. Ak mal členský štát akúkoľvek špecifickú požiadavku na vlastnosť výrobku pre jeho uvedenie na trh alebo pre jeho zabudovanie do stavby, požiadal EK o zaradenie tejto vlastnosti do mandátu. Mandáty sú následne schvaľované členskými štátmi po ich prerokovaní v Stálom výbore pre stavebníctvo (ktorý je tvorený poväčšine zástupcami členských štátov).
Experti členských štátov majú právo zúčastniť sa na tvorbe výrobkovej harmonizovanej normy, ako aj všetkých súvisiacich klasifikačných a skúšobných noriem. Akokoľvek je možné vzniesť námietky voči rýchlosti a efektivite spracovania noriem EN, je to proces transparentný a vývoj noriem prebieha striktne v rámci zadania EK, t.j. mandátov. Tvorba normy je proces verejný a v zásade prebieha v pracovných skupinách odborníkov. Ktokoľvek sa môže zúčastniť tejto práce a nemusí byť pritom členom komisie CEN alebo nominovaný členským štátom (nominácie sa týkajú iba členstva v komisiách a subkomisiách CEN). Členské štáty majú možnosť zúčastniť sa tohto procesu na niekoľkých úrovniach, vrátane hlasovania o konečnom návrhu EN. EN je následne implementovaná do národných systémov noriem členských štátov, nezávisle od toho, či daný členský štát hlasoval za túto normu, alebo proti nej.
Príkladom harmonizovaných noriem sú normy na všetky významné tepelno-izolačné výrobky, alebo sendvičové panely s kovovým plášťom.
Ak vznikne v členskom štáte dodatočne požiadavka na vlastnosť výrobku, ktorá je potrebná na zabudovanie výrobku do stavby na jeho území, požiada Európsku Komisiu o zmenu mandátu – teda o zaradenie novej vlastnosti výrobku do hEN. Toto sa napríklad stalo v prípade Nemecka a vlastnosti „pokračujúce horenie žeravením“, ktorá sa následne stala súčasťou série harmonizovaných noriem EN, a CEN bol poverený spracovaním skúšobnej metódy.
Niektoré členské krajiny (napríklad Nemecko) naďalej požadujú splnenie dodatočných národných požiadaviek pre výrobky patriace do harmonizovanej sféry. Táto prax je predmetom súdnych sporov a v nepríliš vzdialenej budúcnosti bude táto dilema vyriešená. Z európskej Smernice o stavebných výrobkoch, ako aj z nového Nariadenia stavebných výrobkoch vyplýva, že členský štát má právo stanoviť úroveň bezpečnosti na svojom území použitím vlastností a tried uvedených v hEN. Ak má potrebu zaradiť novú vlastnosť pre výrobok v harmonizovanej sfére, môže tak urobiť aplikáciou vyššie uvedeného postupu. Môže uplatniť aj tzv. bezpečnostnú klauzulu a obmedziť, alebo úplne zakázať, používanie výrobkov na svojom území, ktoré považuje za nebezpečné.