Verejnosť, najmä neodborná, môže vnímať požiar v Žiline aj takto:
Stanica Žilina – Záriečie, ktorú prevádzkuje občianske združenie Truc sphérique, prišla kvôli požiaru o divadelnú sálu. „Veľmi nás to mrzí, v noci zhorela S2. Príčiny nepoznáme, ale nevyzerá to, že začalo horieť zvnútra. Ďakujeme všetkým obetavým hasičom, ktorí rýchlym zásahom zabránili fatálnym škodám. Následky sú aj tak veľmi vážne. Ospravedlňujeme sa všetkým cestujúcim za uzavretý Rondel, ktorý po požiari musia posúdiť statici. Smutný koniec jedného príbehu,“ uviedli na facebookovej stránke Stanica Žilina-Záriečie. Svoju podporu v komentároch vyjadril aj bratislavský primátor Matúš Vallo.
Pozrime sa však na celú vec z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavieb a ochrany stavieb kritickej infraštruktúry.
Z hľadiska rizikovej analýzy je priestor pod cestným mostom veľmi zaujímavý, pretože táto inžinierska stavba je prvkom kritickej infraštruktúry mesta, kraja, štátu aj EÚ z hľadiska komunikácii a ich prejazdnosti. Železobetónový most sa spravidla nenavrhuje na požiarnu odolnosť pri výstavbe, ak pod mostom je voľný priestor bez horľavín. Z fotodokumentácie je zrejmé, že železobetón nebol protipožiarne upravovaný pri výstavbe sály a došlo ku klasickému vyprskávaniu betónu. Z hľadiska sály by bolo zaujímavé zistiť, či bola zhromažďovacím priestorom s javiskom a teda s vysokým požiarnym zaťažením a veľkým počtom návštevníkov.
Je zaujímavé zistiť, či použité výrobky sú stavebnými materiálmi (výrobkami) z deklarovanými vlastnosťami, ako vyžaduje stavebný zákon a či konštrukcie stavby boli osvedčené ako požiarne konštrukcie (prepravky, slama, plastové obaly a pod.). Len skúšky požiarnych parametrov stavebných výrobkov by boli niekoľkonásobne drahšie ako celá stavba. Zaujímavá je aj škoda na sále S2, pretože bola postavená z najlacnejších materiálov.
Ako boli plnené povinnosti prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ktorý je podľa § 9 ods. 1 písm. a) až písm. g) zákona č. 45/2011 Z. z. o stavbách kritickej infraštruktúry v znení neskorších predpisov povinný ochraňovať prvok kritickej infraštruktúry pred narušením a zničením?
Z pohľadu uvedených otázok, môžeme konštatovať, že naozaj išlo o niečo unikátne, čo sa len tak nevidí, ale nie v pozitívnom zmysle slova. Kultúrna „stavba“ za niekoľko tisíc euro ohrozila a poškodila stavbu kritickej infraštruktúry za niekoľko stotisíc euro. To sa teda naozaj dá nazvať „hodnota za peniaze“.
Na Wikipédii sa uvádza, že to bola prvá slamená stavba pre verejný účel. Je možné, že aj posledná verejná. Obdobou je aj čierna stavba pod mostom SNP v Bratislave, kde z hľadiska kritickej infraštruktúry je ešte väčší problém.
Pozrite si link: Stavba pod mostom v Bratislave