Ďalšou témou v rámci otázok adresovaných PHaZZ bola otázka, ako správne navrhnúť, zhotoviť a dokladovať zvýšenie odolnosti požiarnych konštrukcií, keďže ani vo vyhláške MV SR č. 94/2004 Z.z. ani v STN 92 0201 nie sú uvedené žiadne bližšie podmienky, ako to akceptovateľne zabezpečiť.
Sami posúďte otázku:
Čo musí:
- dodržať (aké ustanovenia) špecialista PO pri návrhu zvýšenia požiarnej odolnosti požiarnej konštrukcie v rámci riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby,
- dodržať zhotoviteľ stavby (zhotoviteľ požiarnej konštrukcie) pri realizácií opatrení na zvýšenie požiarnej odolnosti požiarnej konštrukcie,
- spĺňať zhotoviteľ stavby (zhotoviteľ požiarnej konštrukcie) z hľadiska jeho kvalifikačných kritérií (formálne vzdelanie, školenie,…),
- stavebník doložiť ako prílohu k návrhu na kolaudáciu, ktorá by preukazovala splnenie opatrení na zvýšenie požiarnej odolnosti požiarnej konštrukcie.
Celú odpoveď nájdete na našej stránke v rubrike Otázky a odpovede riešenia PBS a posúďte sami.
Za pozornosť stojí časť B, body X. až XIII., v ktorej sa uvádza výklad, podľa ktorého zhotoviteľ stavby nie je totožný so zhotoviteľom požiarnej konštrukcie. Táto interpretácia zároveň otvára praktickú otázku, ako má byť v aplikačnej praxi jednoznačne určené, kto je zodpovedný za zhotovenie požiarnych konštrukcií na stavbe? KTO VLASTNE ZHOTOVUJE TIE POŽIARNE KONŠTRUKCIE NA STAVBE?
Nejednoznačnosť až zmätok výkladu sa prejavuje aj vo formulácii v bode XII., podľa ktorej zhotoviteľa stavby podľa § 31 ods. 1 a 2 stavebného zákona nemožno považovať za osobu, ktorá vykonáva činnosti podľa § 27 ods. 1, teda stavebné práce a montážne práce. Takto formulovaný záver však v praxi vyvoláva otázku, kto ich vlastne vykonáva a kto má byť za výkon týchto stavebných a montážnych prác jednoznačne považovaný?
Ďalšie pochybnosti a nejednoznačnosť sa objavuje v časti B, bodoch XIV. až XVI., kde autor stanoviska uvádza, že doplnenie definície zhotoviteľa požiarnej konštrukcie do vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. novelou č. 225/2012 Z. z. (§ 1 ods. 1 písm. p), malo predstavovať „právny exces“! Za pozornosť pritom stojí aj časová súvislosť, že uvedená novela bola prijatá v období, keď autor stanoviska pôsobil na PHaZZ, pričom tento právny stav tu pretrváva už od roku 2012. Ak by táto právna úprava nebola v súlade s ostatnou legislatívou, nikdy by sa v právnom predpise nemohla objaviť. Keďže ide o pojem, ktorý je súčasťou platného právneho predpisu, takto formulovaný výklad vyvoláva otázku, ako má byť táto definícia v praxi jednotne a predvídateľne uplatňovaná?
K otázke, „Čo má stavebník doložiť ku kolaudácii, aby preukázal splnenie opatrení na zvýšenie požiarnej odolnosti požiarnej konštrukcie?“ znie odpoveď, že „…ministerstvo vyjadruje pochybnosť, ktorý režim právnej úpravy má objasniť, keďže tento nie je možné z doručeného textu podania identifikovať a preto sa touto otázkou ďalej nebude zaoberať.“ Vzhľadom na časový odstup medzi doručením otázky 11. 2. 2026 a odpoveďou z 12. 6. 2026 (4 mesiace) zostáva otázne, či bola vec skutočne natoľko zložitá, že na ňu nebolo možné odpovedať jednoznačne. O to viac preto zostáva otvorenou otázkou, prečo výsledná odpoveď nepriniesla vecné usmernenie k tomu, aké doklady má stavebník pri kolaudácii predložiť.
V každom prípade sa budeme aj naďalej pýtať na otázky, ktoré vás zaujímajú a je potrebné si vyjasniť a zjednotiť odborný názor. Budeme vás o tom informovať.
Je škoda, že nie vždy, keď sa na niečo jasne opýtate, nedostanete jasnú odpoveď.