Dnes nás zaujal článok na portáli ASB s titulkou Vo švédskej metropole má vyrásť najväčší komplex drevostavieb na svete. Po jeho prečítaní sme si spomenuli na časy niekedy okolo roku 2010, kedy sa naši odborníci snažili naštartovať iniciatívu v spolupráci s odborníkmi Žilinskej univerzity a Stavebnej fakulty STU Bratislava, ktorá by viedla k zmenám technických noriem na protipožiarnu bezpečnosť stavieb a umožnila by stavať drevostavby na Slovensku do oveľa väčšej podlažnosti podobne, ako je to v mnohých vyspelých krajinách EÚ. Bohužiaľ ani za 14 rokov sa na Slovensku s obrovskou rozlohou lesov a zásobou dreva nepodarilo presadiť u zodpovedných štátnych orgánov veľmi racionálne a efektívne zmeny legislatívy a technických noriem, ktoré by Slovensko dostali medzi tieto vyspelé krajiny a podporili by sme využívanie vlastného zeleného bohatstva. V tejto súvislosti sme si prečítali aj článok na tom istom portáli, ktorý bol uverejnený 7. decembra 2023 s titulkom Najväčšia slovenská drevostavba v Palme asi nevznikne: Problémom je konzervatívna a zastaraná legislatíva.
V uvedenom článku, ktorý charakterizujú podtitulky „Najväčšia slovenská drevostavba v Palme je utópiou“, „Konzervatívne zákony, ktoré brzdia celú krajinu“ a „V zahraničí horí oheň inak“, je popísaná krutá realita, ktorá keby nebola slovenskou hanbou, tak by bola úsmevná, ale bohužiaľ je na zaplakanie, že na Slovensku už desaťročia kvôli stromom nevidíme les.
1 komentár. Leave new
Nechcem tvrdiť, že na Slovensku je všetko zlé, ale ten priepastný rozdiel medzi našou legislatívou v oblasti PO (drevostavieb) a tou svetovou musí byť zrejmý aj laikovi, nieto ešte odbornej verejnosti.
Len pre zvýraznenie a porovnanie, čo bolo konštatované v článku uvádzam niekoľko citácií :
„Viedeň disponuje jednou z najvyšších svetových drevostavieb – jej názov je HoHo Wien a ide o 84-metrovú budovu, ktorá je zo 75 percent postavená z dreva.“
„Vežiak Mjøstårnet, nachádzajúci sa necelých 100 kilometrov od hlavného mesta Oslo v Nórsku má výšku 85,4 metra.“
„Prirodzene, špičkové developmenty z dreva sa nachádzajú aj v ostatných štátoch a ďalšie sú ešte v pláne. V Stockholme navrhujú postaviť 120-metrovú drevostavbu, v Londýne zase 300-metrový Oakwood Tower a Tokio chce pokoriť celý svet 350 metrov vysokým mrakodrapom W350.“
„V Bratislave zatiaľ nedokáže byť postavená ani budova vyššia ako 15 metrov.“
Veľmi smutná je tá časť článku, kde jeho autor konštatuje, že „Na základe vyjadrení Hasičského a záchranného zboru jedinou cestou, ako začať plnohodnotne stavať s využívaním drevených nosných prvkov, je zmena požiarnej normy.“
Pričom ďalej konštatuje, že „Jej posledná zmena, ktorá sa dotýkala výstavby z dreva, trvala 7 rokov a priniesla minimálne úpravy platných noriem,” hovorí o nových pravidlách z roku 2017 Samuel Csáder.
Odvtedy prešlo ďalších 6 rokov a zmeny nikde…..
Ale aby som nekončil tak negatívne a smutno, tak ostávam stále optimistom a chcem veriť, že nové vedenie HaZZ, ktoré sa formuje od 1.1.2024, prinesie aj v tejto oblasti (ale dúfam, že nie len v nej) nový, dynamickejší prístup a priblížime sa vyspelým krajinám. Za APPO SR môžem sľúbiť, že ak budeme k tomu vyzvaní, tak sme pripravení sa na tom spolupodieľať.