Pozorne sme si preštudovali zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii účinný od 1. apríla 2018 a ponúkame Vám niekoľko postrehov z jeho obsahu.
Zákon síce v § 2 Základné pojmy, písm. c) ustanovuje, že oprávneným záujmom je bezpečnosť, zdravie, život a majetok osôb a priaznivé životné prostredie, avšak v celom texte zákona sa tento pojem nepoužíva. To je v rozpore s Čl. 6 ods. 2 platných legislatívnych pravidiel vlády SR, ktoré ustanovujú, že v zákone nemožno zaviesť pojem alebo právny pojem, ktorý sa v zákone nepoužíva.
Ešte dôležitejší je však fakt, že technické normy sa na Slovensku používali a uplatňovali na zabezpečenie oprávneného záujmu. V súčasnosti je však vymožiteľnosť uplatňovania technických noriem právne diskutabilná, keďže ich používanie je dobrovoľné aj podľa zákona aj podľa Nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii. Celej odbornej verejnosti a všetkým inštitúciám a orgánom na Slovensku, ktoré pri navrhovaní a posudzovaní bezpečnosti technických riešení, zariadení, stavieb, technológií a procesov musia používať technické normy nie je jasné, ako bude zabezpečený oprávnený záujem a vymožiteľnosť dodržania technických noriem, keďže ani jeden platný právny predpis v SR priamo neuvádza v texte odkaz na technickú normu (normy uvádzané v poznámke pod čiarou v právnom predpise, nie sú jeho súčasťou – pozri legislatívne pravidlá vlády SR).
Keďže Slovenská republika je po zrušení SÚTN v roku 2013 (bývalý slovenský národný normalizačný orgán) jedinou krajinou v EÚ, kde je národným normalizačným orgánom (NNO) ústredný orgán štátnej správy t. j. ÚNMS SR, politicky obsadzovaný a závislý, európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC, ktorých je Slovensko členom, stanovili Slovensku v roku 2015 kritérium ďalšieho členstva, ktorým je ustanoviť taký nezávislý orgán, ktorý by zabezpečil, nezávislosť ÚNMS SR ako slovenského NNO v súlade so zásadami európskej normalizácie a vnútornými predpismi CEN/CENELEC. Zakladajúce zásady normalizácie sú koherencia, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť od osobitných záujmov a efektívnosť. Výsledkom splnenia uvedeného kritéria malo byť ustanovenie Rady pre technickú normalizáciu (ďalej len „rada“), ktorej postavenie a pôsobnosť upravuje v zákone § 5.
Dôkazom vnútorného rozporu zákona vo vzťahu k nezávislosti je ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a), ktoré uvádza, že rada ako odborný a poradný orgán predsedu úradu zabezpečuje nezávislosť úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu, hoci nezávislosť samotnej rady znemožňuje ustanovenie § 5 ods. 3, ktoré uvádza, že členov rady vymenúva a odvoláva predseda úradu, t. j. politický nominant úradu a zároveň aj predseda slovenského národného normalizačného orgánu , ktorého nezávislosť majú členovia rady zabezpečiť.
Ďalším vnútorným rozporom zákona vo vzťahu ku kompetencii dohľadu, sú ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) o dohľade rady nad činnosťou úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu pri plnení úloh podľa § 4 ods. 2 písm. a). Podľa uvedeného § 4 ods. 2 písm. a) totiž rada dohliada, či úrad ako slovenský národný normalizačný orgán plní povinnosti, ktorému vyplývajú z členstva v európskej normalizačnej organizácii a medzinárodnom normalizačnom orgáne, hoci podľa § 4 písm. e) dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva úrad, čiže paradoxne de jure aj slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad podľa § 4 písm. g), vykonáva dohľad nad dodržiavaním tých ustanovení zákona, ktoré musí dodržiavať sám úrad ako slovenský národný normalizačný orgán.
Pokračovaním vnútorného rozporu zákona je ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e), ktoré uvádza, že rada posudzuje, či úrad ako slovenský národný normalizačný orgán spĺňa kritériá členstva v európskej normalizačnej organizácii, hoci hlavné kritérium členstva je nesplnené už samotným zákonom vo vzťahu ku rozporným ustanoveniam § 5 o rade, ktorá nemôže podľa tohto zákona zabezpečiť nezávislosť úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu od osobitých záujmov (napr. politických).
Nakoniec je potrebné s poľutovaním konštatovať, že uvedené ustanovenia zákona č. 60/2018 Z. z. sú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje, že právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.
Je smutné v akom stave sa nachádza táto krajina, keď parlamentom prejdú a sú schválené právne predpisy, ktoré odporujú nielen základným právnym predpisom na ich tvorbu, ale aj zdravému rozumu.