Podporte jedinečný slovenský projekt v oblasti ochrany pred bleskom

Podporte jedinečný slovenský projekt v oblasti ochrany pred bleskom

NormalizáciaRôzne

Sme potešení, že tento prvý článok zverejnený na našej novej stránke môžeme venovať problematike, ktorá rezonovala na našich stránkach niekoľko rokov. Ide o problematiku ochrany pred bleskom, ktorej sa naša asociácia aktívne venovala od čias vydania až po zrušenie kontroverznej STN 34 1398: 2014 na ochranu pred bleskom pomocou aktívnych zachytávačov. Napriek tomu, že bolo odborníkmi na ochranu pred bleskom jednoznačne matematicky preukázané, že táto norma predstavovala vážne bezpečnostné riziká a bola zrušená, nepoučiteľný Slovák si stále myslí svoje a dožaduje sa exaktnejších praktických dôkazov o tom, že odborníci majú pravdu. Z uvedeného dôvodu sa jeden z mladých a známych elektrotechnikov Ing. Gabriel Krescanko, ktorý ako sa zdá, zasvätil svoj život bádaniu v oblasti elektrotechniky, rozhodol pre realizáciu projektu Prírodného laboratória na potvrdenie, resp. vyvrátenie funkčnosti aktívneho zachytávača. Pretože si tohto človeka nesmierne vážime za jeho oddanosť základným myšlienkam elektrotechniky a hlbokým znalostiam v oblasti ochrany pred bleskom, jeho projekt jednoznačne podporíme. Nižšie si môžete prečítať detaily a ciele tohto projektu, ktoré nám zaslal jeho autor a chceme Vás požiadať o zváženie jeho podpory.

Dobrý deň páni a dámy,

odo dňa zrušenia normy na aktívne zachytávače STN 34 1398:2014 (01.03.2017) ubehli už skoro 3 roky, no aj napriek tomu sa tieto zachytávače dodnes inštalujú na budovy, haly, priemyselné objekty a pod. Sú tieto objekty naozaj chránené voči atmosférickým výbojom? Táto otázka do dnešného dňa rezonuje medzi laickou a odbornou verejnosťou aj napriek matematickému dôkazu, ktorý bol poskytnutý verejnosti a ktorý jednoznačne potvrdil nesprávnosť výpočtu ochranného priestoru aktívneho zachytávača podľa už zrušenej normy STN 34 1398:2014 (do dnešného dňa nebol tento matematický dôkaz vyvrátený). Vyzerá to tak, že aj keď tento dôkaz dopomohol k zrušeniu normy STN 34 1398:2014, nepresvedčil časť odbornej verejnosti v tom, že tieto zachytávače nedisponujú takým rozsiahlym ochranným priestorom aký deklarujú výrobcovia a výpočet uvedený v norme STN 34 1398:2014.

Na základe vyššie uvedeného a taktiež na základe toho, že sa búrková sezóna tohto roku blíži (na základe vývoja počasia očakávam začiatok búrkovej sezóny začiatkom marca) mi skrsla nasledujúca myšlienka:
– na kopec Kamenná (nadmorská výška cca 800 m.n.m) v extraviláne obce Uzovské Pekľany v okolí Sabinova zabetónujem 2 betónové stĺpy (napr. s dimenziou 10,5/6 – ak sa mi nepodarí zohnať stĺpy 12m resp. 13,5m) v určitej vzdialenosti od seba. Na jeden stĺp sa osadí pasívny zachytávač a na druhý stĺp sa osadí aktívny zachytávač. Zachytávače rozmiestnim tak, aby sa pasívny zachytávač nachádzal v ochrannom priestore aktívneho zachytávača. Od zachytávačov zrealizujem pomocou GFK tyčí a AlMgSi vedenia zvody do zeme (1x zachytávač = 1x zvod). Nad zemou na každý zvod umiestnim počítadlo zásahu blesku. Každý zvod uzemnením vlastnou uzemňovacou sústavou tak, aby sa čo najmenej ovplyvňovali pri zásahu blesku do zachytávača. Tento experiment by som chcel umiestniť na parcelu, ktorú plánujem odkúpiť od súčasného vlastníka (v súčasnosti čakám na vyjadrenie existujúceho vlastníka, či mi danú parcelu odpredá alebo nie).
– účelom tohto experimentu je pomôcť vyriešiť dlhodobo vedený spor o to, či aktívny zachytávač v prírodných podmienkach funguje alebo nie. Zároveň by sme mohli overiť veľkosť ochranného priestoru zachytávača,
– na to, aby sme mohli vyvodiť nejaké závery z merania bude potrebné zozbierať údaje za obdobie najmenej 5 rokov. Avšak čím skôr sa do toho pustíme, tým skôr budeme mať výsledky.

Vyššie uvedenú myšlienku plánujem spracovať v stupni projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. To je dôvod, prečo Vás oslovujem. Chcel by som sa Vás opýtať, či by ste vôbec mali záujem sa zaoberať týmto experimentom a či by ste mali chuť zapracovať svoje postrehy a definovať technické podmienky realizácie tohto experimentu. Budem trvať na tom, aby nebol nikto zvýhodnený – chcem, aby platili rovnaké štartovacie podmienky experimentu ako pre zástancov pasívnych tak pre zástancov aktívnych zachytávačov. Tento experiment by som chcel zrealizovať v priebehu tohto leta.

Táto myšlienka ma napadla na základe starých literatúr z odvetvia elektrotechniky, kde naši predkovia prišli na súčasne platné fyzikálne zákony na základe praktických skúsenosti (pán George Simon Ohm prišiel na Ohmov zákon po rokoch štúdia závislosti veličín vystupujúcich v jeho zákone). Zároveň si myslím, že problém súčasnej elektrotechniky na Slovensku je v tom, že v tomto odvetví vznikla neskutočná priepasť medzi teóriou a praxou, ktorú bude veľmi ťažké prekonať (ak vôbec to bude možné)…

Už ma prestali baviť diskusie a prednášky na tému aktívne vs. pasívne zachytávače. Ako dlho sa už vedú tieto diskusie a prednášky? Dospelo sa k niečomu? Pokiaľ viem, v súčasnosti sa ešte vždy montujú aktívne zachytávače a ešte stále existujú 2 tábory zástancov aktívnych a pasívnych zachytávačov, ktorí medzi sebou vedú nekonečné diskusie o tom, či aktívny zachytávač disponuje v prírodných podmienkach s časovým predstihom alebo nie. Čo keby sa na začiatku týchto diskusii vytvoril podobný experiment (aj na území Slovenska, nie iba v zahraničí – Nové Mexiko) a dnes by sme už mali fyzikálne údaje z merania za obdobie cca 5 rokov? Neboli by plodnejšie tieto diskusie, keby sme mali namerané údaje najmenej z počítadiel zásahu blesku z laboratória vytvoreného prírodou?

Kto kedy definoval, že výsledky z meraní a závery o funkčnosti nejakej technológie musia prichádzať iba zo zahraničia? Prečo nemôžeme my (Slovenská elektrotechnická odborná verejnosť) vykonať experiment pod dohľadom kompetentných a následne vyvodiť závery z merania? Prečo sa to niekedy v Československu dalo uskutočniť (všetci dobre vieme, ako dobre bola podkutá odborná verejnosť elektrotechnikov v Československu v minulom storočí – p. List, Křížik, Osolsobě, Zapletal, Řihánek, Marton, Veverka a mnoho ďalších….) a v súčasnosti iba čakáme na výsledky a závery zo zahraničia a na Slovensku sa vedú IBA nekonečné diskusie a prednášky o tom, či to funguje, alebo nie bez praktických poznatkov…..

Na základe vyššie uvedeného by som Vás chcel poprosiť o vyjadrenie, či máte záujem o tento experiment a či by ste sa chceli spolu so mnou podieľať na tomto experimente.

Ak by ste mali záujem, dohodli by sme úvodné stretnutie, na ktorom by som Vám bližšie popísal tento projekt.

P.s.: Ak poznáte niekoho, koho by to taktiež zaujímalo, pošlite mu túto informáciu.

P.s.s.: Chcel by som taktiež upozorniť na to, že účelom tohto projektu nie je prezentácia firiem zaoberajúcich sa systémom ochrany pred bleskom, či už s pasívnym alebo aktívnym zachytávačom, ale hlavným cieľom je prakticky potvrdiť teóriu o nefunkčnosti resp. funkčnosti aktívneho zachytávača.

Vopred ďakujem za vyjadrenie v otázke spoluúčasti.

Prajem pekný deň.

Ing. Gabriel Krescanko AMP-EL
Tulčík 66
082 13 Tulčík

Mobil: +421 902 242 691
E-mail: ampel@ampel.sk

4 komentáre. Leave new

  • Branislav Gajdos
    4. septembra 2020 7:40

    Dobry den,
    Mam zaujem sa podielat na tomto projekte. Ak je to este aktualne.

    Odpovedať
    • Ing. Gabriel Krescanko
      4. septembra 2020 20:50

      Dobrý deň pán Gajdoš,

      pripíšem Vás do zoznamu ľudí, ktorý už prejavili záujem o participovanie na tomto projekte.

      Zároveň Vás budem držať v kópii emailovej komunikácii, ktorú vediem z dôvodu informovania o ďalšom postupe projektu.

      Prosím Vás o zaslanie kontaktného emailu na adresu:

      ampel@ampel.sk

      Vopred ďakujem

      S pozdravom

      Ing. Gabriel Krescanko

      Odpovedať
  • Dobrý deň.
    Myšlienka zaujímavá. Určite nie ste sám, kto sa zaoberal podobným nápadom. Len sa obávam, že tento experiment je vopred odsúdený k nezdaru.
    Bez aktívnej spolupráce s renomovaným výskumnym laboratóriom, alebo univerzitou sa vždy nájde dosť „odborníkov“, ktrorí výsledky spochybnia, alebo rovno zavrhnú ako nedôveryhodné. Spomínam, ako sme ako študenti EF SVŠT v Bratislave boli vo VN laboratóriu niekde v Trnávke. (Bol som tam len raz – VN nebolo mojím študijným zameraním). Laboratórium bol vybavané prístrojovou technikou na vytváranie výbojov a merania. Existuje ešte? Kam sa podeli ľudia, ktorí v ňom pracovali, resp. experimentovali? Vznikla na tému aktíny bleskozvod aspoň jedna diplomová práca?
    Ja mi jasné, že je jednoduchšie od stola riešiť, či je v norme použitý správny slovosled a preklad z angličtiny, ale odborná verejnosť potrebuje niečo iné. S nostalgiou my starší spomíname na ČSN 34 1010, ale to je iná téma.
    Želám všetkým nadšencom pre elektrotechniku veľa vytrvalosti.
    P.S. len aby to nedopadlo ako v jednom českom filme. Jára C. prišiel na Patentový úrad a tam mu povedali „… teď tady byl XY, musel sto potkat…“ ==(

    Odpovedať
  • Ing. Gabriel Krescanko
    5. septembra 2020 7:59

    Dobrý deň pán Dulanský,

    nesúhlasím s vaším tvrdením.

    Ak mohli v minulosti dokázať veľké veci v elektrotechnike jednotlivci, nevidím dôvod, prečo by to nemohli dokázať aj v dnešnej dobe.

    Ak by mal podobné zmýšľanie Wiliam Gilbert, Benjamin Franklin, Prokop Diviš, Alessandro Volta, André Marie Ampére, Georg Simon Ohm, Michael Faraday, Nikola Tesla, Heinrich Rudolf Hertz a ďalší, dodnes by sme stavali elektrárne každý 1km, pretože by sme stále využívali systém Thomasa Alva Edisona.

    Úprimne povedané, nedôverujem renomovaným výskumným laboratóriám a hlavne nie Univerzitám, keďže mám priamu skúsenosť s TUKE – Katedra elektroenergetika a presne viem ako táto katedra funguje.

    Prajem pekný deň.

    S pozdravom

    Ing. Gabriel Krescanko

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.