Našou 20. rokov trvajúcou činnosťou sa snažíme pomáhať odbornej verejnosti v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Preto sme nedávno zriadili na našom webovom sídle aj rubriku Otázky a odpovede riešenia PBS. Je len potešiteľné, že obsah tejto rubriky sa snažia významne podporiť aj príslušníci HaZZ svojimi stanoviskami k žiadostiam odbornej verejnosti, čo len dokazuje opodstatnenie a dôležitosť Memoranda o porozumení medzi APPO SR a Prezídiom HaZZ, ktoré bolo slávnostne podpísané v roku 2024 na 2. Odbornej konferencii s medzinárodnou účasťou MONITOR PBS 2024 v Poprade.
Aj z poslednej odpovede príslušníčky HaZZ z Prezídia HaZZ na otázku odbornej verejnosti, či je možné pri spracúvaní riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby uplatniť požiarnobezpečnostný prístup (napr. podľa STN EN ISO 13943:2024) je jednoznačné, že slovenské technické normy sú podľa prezídia HaZZ nezáväzné, tak ako ostatné technické normy a možno ich použiť len vtedy, ak ich text nie je v kolízii s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Toto konštatovanie príslušníčky HaZZ je veľkou pomôckou pre všetkých, ktorí riešia či posudzujú riešenie PBS v projektovej dokumentácii stavieb, pretože mnohí z nich sa stále stážujú na neaktuálnosť a zastaranosť slovenských technických noriem v oblasti PBS a chcú používať radšej rovnako dobrovoľné ATN® technické špecifikácie, ktoré sú na rozdiel od STN aktuálne a nie sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Zlé jazyky totiž tvrdia, že existuje interný pokyn Prezídia HaZZ na zákaz používania ATN® technických špecifikácií pri riešení PBS, čomu v APPO SR nemôžeme uveriť, vzhľadom na platnosť Memoranda o porozumení medzi APPO SR a Prezídiom HaZZ. Jedine, že by si niekto hral za peniaze daňových poplatníkov na ústrednom orgáne „súkromnú ligu“, bez vedomia vedenia Prezídia HaZZ.
1 komentár. Pridať nový
Asi budem mať žiadosť o výklad výkladu 🙂
Ako je správne uvedené, „pôvodné“ moderné princípy boli zhmotnené boli aj doc. Ing. Vladimirom Reichlom a predpokladám, že boli zhmotnené na základe odbornej vedeckej činnosti.
Celkom by ma zaujímalo, kto a na základe čoho „ustálil“ „súčasné“ princípy protipožiarnej bezpečnosti stavby a umiestňovaného technologického zariadenia. Lebo také „prijatie organizačných opatrení“ nemá nič spoločné s navrhovaním stavby. O aký vedecký prístup sa tieto princípy opierajú? Kto a kde ich „ustálil“ v akej vedeckej, odbornej publikácií si ich ustálenie môžeme prečítať okrem tejto odpovede? Ako ŠPD vymôže organizačné zabezpečenie stavby pri kolaudácií?
————————
A moje pripomienky:
1) V odpovedi je ako princíp uvedené napríklad monitorovanie vzniku požiaru a splodín horenia. Lenže monitorovanie je skôr technické opatrenie alebo funkčná požiadavka, nie univerzálny princíp pre každú stavbu.
Nie každá stavba musí mať automatickú detekciu alebo EPS. Ak je monitorovanie uvedené ako princíp bez obmedzenia, môže to vyvolať chybný dojem, že ide o všeobecnú povinnosť. Metodicky by bolo správnejšie napísať:
„Zabezpečiť včasné zistenie požiaru a varovanie osôb primerane riziku, účelu stavby a požiadavkám predpisov.“
To je podstatne čistejšie a menej zavádzajúce.