Horľavé chladivá sú realitou. Aj tak by sa dala jednou vetou zhrnúť 21. medzinárodná servisná konferencia o chladení a alternatívnych chladivách, ktorá sa konala 26. – 27. októbra 2026 na zámku Vígľaš.
Nové chladivá, batériové úložiská, fotovoltika či elektromobilita menia technické riešenia budov, ale prinášajú so sebou aj nové riziká, ktoré musíme pri ich navrhovaní a prevádzke zohľadňovať. Kým technologický vývoj napreduje v horizonte rokov, legislatíva a technické pravidlá sa často menia podstatne pomalšie.
Práve tento nesúlad sa čoraz výraznejšie prejavuje aj v oblasti PBS. Európske požiadavky na postupné obmedzovanie používania niektorých tradičných chladív urýchľujú nástup alternatív, medzi ktorými sú aj horľavé chladivá. Ich používanie však prináša nové požiadavky na posúdenie rizík, vetranie priestorov a koordináciu jednotlivých technických zariadení budov.
Otázka preto neznie, či sa s týmito technológiami stretneme. Otázkou je, či máme dostatočne pripravené pravidlá a odborné postupy na to, aby sme ich dokázali bezpečne aplikovať v praxi.
Protipožiarna bezpečnosť stavieb ako téma aj pre chladiarov
Konferencia sa venovala novým typom chladív, ich praktickému využitiu, ako aj skúšaniu a kontrolám chladiacich systémov a okruhov. Z pohľadu Asociácie pasívnej požiarnej ochrany SR bol mimoriadne dôležitý odborný blok zameraný na PBS a požiarne riziká spojené s novými technológiami.
V tomto bloku vystúpili aj viacerí členovia APPO SR a odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú problematike PBS.
Blok otvoril prezident APPO SR Ing. Tomáš Krchnák prednáškou „Požiarna bezpečnosť v 21. storočí. Kam by sme sa mali posunúť a aké máme výzvy“.
Vo svojom vystúpení poukázal na problémy, ktoré prinášajú nové technológie, meniace sa požiadavky na budovy a pomalé prispôsobovanie legislatívneho rámca. Osobitnú pozornosť venoval potrebe lepšej koordinácie medzi špecialistami PBS a odborníkmi navrhujúcimi technické zariadenia budov.
Jednou z tém bola aj budúca úloha špecialistov PBS a potreba posilniť ich postavenie pri navrhovaní a koordinácii technických riešení. V tejto súvislosti zaznela aj myšlienka autorizovaného inžiniera (AI) pre PBS a technológie. V tomto prípade AI neznamená umelú inteligenciu, ale ide o odbornú autorizáciu, ktorá by má potenciál prispieť k jasnejšiemu vymedzeniu kompetencií a zodpovednosti pri navrhovaní stavieb.
Únik chladiva môže zmeniť bezpečnostné podmienky v celom priestore
Na tému „Horľavé chladivá v budovách si vyžadujú opatrenia“ vystúpil český odborník Ing. Marian Formánek, PhD.
Vo svojej prednáške predstavil príklady správania chladív pri havarijných stavoch a poukázal na situácie, pri ktorých môže uniknuté chladivo vytvoriť v priestore horľavú, alebo za určitých podmienok výbušnú atmosféru. Rozhodujúce pritom nie je iba samotné množstvo uniknutého chladiva, ale aj vlastnosti konkrétnej látky, veľkosť a geometria priestoru, podmienky úniku a možnosti rozptylu.
Práve tieto okolnosti majú priamy súvis s návrhom PBS. Riziko nemožno posudzovať izolovane od dispozičného riešenia, vetrania a ostatných technických zariadení budovy.
Na túto problematiku nadviazal zahraničný hosť Ing. Jozef Löffler s prednáškou „Vetranie podľa EN 378 pre bezpečnú aplikáciu chladiacich zariadení. Riziká vyvážené bezpečnostnými opatreniami“.
Prednáška sa venovala bezpečnostným požiadavkám pri aplikácii chladiacich zariadení, problematike výbušnej atmosféry a významu vetrania. Práve vzduchotechnika predstavuje dôležitý prvok, pri ktorom sa stretávajú požiadavky na bezpečnú prevádzku chladiaceho zariadenia s požiadavkami PBS.
Ak sa tieto požiadavky riešia oddelene, môže vzniknúť priestor na nejasnosti alebo vzájomné rozpory. Preto je nevyhnutné koordinovať návrh chladiaceho zariadenia, vetrania a PBS už v projektovej fáze.
Riziká, ktoré už nie sú iba teoretickým problémom
Odborný blok uzavreli členovia APPO SR, dlhoroční odborníci v PBS Ing. Ján Kandráč, CSc., a Ing. Ján Dekánek spoločnou prednáškou „Horľavé chladivá a ich možné vplyvy na riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb“.
Ich vystúpenie sa zameralo na riziká vyplývajúce z používania nových horľavých chladív, ich množstiev v technických zariadeniach a na možné dôsledky pre návrh PBS. Prednášajúci poukázali aj na potrebu aktualizácie technických pravidiel a vytvorenia jasnejšieho rámca pre posudzovanie týchto rizík.
Ing. Ján Dekánek odprezentoval aj príklad požiaru klimatizačnej jednotky, na ktorom ilustroval význam správneho posúdenia rizík spojených s chladiacimi zariadeniami.
Ing. Ján Kandráč, CSc., následne predstavil ďalšie príklady, ktoré ukázali, aké následky môže mať podcenenie rizík a neprijatie primeraných bezpečnostných opatrení.
Spoločným menovateľom prednášok bola potreba reagovať na zmeny v technológiách skôr, než sa nedostatky existujúcich postupov prejavia pri konkrétnych projektoch alebo priamo požiaroch.
Diskusia otvorila otázky, na ktoré potrebujeme odpovede
Záverečná prednáška vyvolala výrazný záujem účastníkov a následne aj intenzívnu panelovú diskusiu. Na pódiu sa stretli prednášajúci z odborného bloku PBS a diskutovali o problémoch, s ktorými sa odborníci na chladiacu techniku stretávajú v každodennej praxi.
Práve táto časť konferencie ukázala, že PBS nie je okrajovou témou pre úzky okruh projektantov. Je dôležitá aj pre odborníkov, ktorí chladiace zariadenia navrhujú, inštalujú, skúšajú a uvádzajú do prevádzky.
Z diskusie mi osobitne utkvela jedna zásadná otázka:
Čo máme robiť my, chladiari, keď sme nútení používať horľavé chladivá, ale z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti stavieb nemáme dostatočne jasné legislatívne a technické požiadavky? A ako sa k týmto novým typom chladív stavia Hasičský a záchranný zbor?
Táto otázka bola adresovaná odborníkom na pódiu. Jej širšie zodpovedanie si však vyžaduje aj stanovisko príslušných orgánov štátnej správy, predovšetkým HaZZ.
Preto by som rád otvoril odbornú diskusiu aj so zástupcami HaZZ. Ako vnímajú riziká spojené s horľavými chladivami? Aké požiadavky považujú za nevyhnutné pri ich aplikácii v budovách? A akým spôsobom by sa mali tieto riziká zohľadňovať v dokumentácii PBS?
Odpovede potrebujeme hľadať spoločne. Projektanti PBS, chladiari, odborníci na vzduchotechniku, výrobcovia zariadení aj orgány štátnej správy majú v tomto procese svoju úlohu.
Potrebujeme spoločné technické pravidlá
Panelová diskusia potvrdila význam priamej výmeny skúseností medzi jednotlivými profesiami. Nie na každú otázku dnes existuje jednoznačná odpoveď. To však nie je dôvod na nečinnosť. Je to dôvod začať systematicky hľadať riešenia a vytvárať podmienky na ich jednotné uplatňovanie v praxi.
Jedným z návrhov, ktorý na konferencii zaznel, bola iniciatíva Ing. Jána Dekánka smerujúca k vytvoreniu novej aplikačnej technickej špecifikácie (ATN) pre problematiku horľavých chladív a ich vplyvu na PBS.
Takýto dokument by mohol vytvoriť priestor na systematické spracovanie rizík, určenie zásad koordinácie jednotlivých profesií a formulovanie technických odporúčaní pre návrh a realizáciu bezpečných riešení. Jeho príprava by si prirodzene vyžadovala spoluprácu odborníkov na chladenie, PBS a súvisiacich technických zariadení, ako aj zohľadnenie platných právnych predpisov.
Cieľom nemá byť vytváranie ďalšej administratívnej povinnosti. Cieľom je pomôcť projektantom a zhotoviteľom navrhovať riešenia, pri ktorých budú riziká identifikované a primerane zabezpečené už v čase prípravy projektu.
Horľavé chladivá sú tu. Sme na ne pripravení?
Nástup alternatívnych chladív je súčasťou širšej transformácie technických zariadení budov. S rastúcim využívaním nových technológií však rastie aj potreba posudzovať ich vzájomné pôsobenie a dôsledky pre bezpečnosť budov.
Ak chceme, aby technologický pokrok prinášal očakávané výhody bez zbytočného zvyšovania rizík, musíme naň reagovať aj v oblasti PBS. Potrebujeme odbornú diskusiu, jasné kompetencie, koordináciu profesií a technické pravidlá, ktoré budú zodpovedať súčasným technológiám.
Horľavé chladivá sú realitou. Je preto najvyšší čas, aby sme sa prestali pýtať, či sa nimi máme zaoberať, a začali hľadať odpoveď na otázku, ako ich bezpečne používať.
Ak dnes nemáme dostatočne jasné pravidlá, musíme ich začať vytvárať, lebo potom budeme opäť prekvapení, prečo sa to zase stalo.
