Elektromobilita, FV ani batériové úložiská nie sú technológie budúcnosti. Sú to technológie, ktoré sa dnes bežne navrhujú do stavieb. Predpisy, podľa ktorých ich posudzujeme z hľadiska PBS však vznikali v čase, keď tieto technológie na stavbách neexistovali. Staviame budovy pre 21. storočie podľa noriem a predpisov, ktoré sú vo svojej podstate babičkami dnešných technických riešení.
Pred pár dňami zverejnil Hasičský záchranný sbor České republiky Metodické doporučení pro požární bezpečnost bateriových úložišť. Jedná sa o prvú pracovnú verziu metodického odporúčania pre kontajnerové batériové úložiská elektrickej energie (BESS) umiestnené na voľnom priestranstve. Samotný dokument si môžete stiahnuť priamo zo stránky GŘ HZS ČR. Nie je to ani norma, ani vyhláška a ani záväzné stanovisko orgánu štátneho požiarneho dozoru. Je to niečo, čo je podľa mňa v našich podmienkach vzácnejšie – priznanie, že legislatíva nestačí reflektovať na rýchlosť zmeny v technológiách a ochota s tým niečo robiť.
Rozdiel v myslení medzi Slovenskom a Českom
Na Slovensku dnes navrhujeme FV, nabíjacie stanice pre elektromobily aj batériové úložiská bez toho, aby sme mali k dispozícii akékoľvek požiadavky, ktoré by nám pomohli zjednotiť prístup naprieč projektantmi, zhotoviteľmi, developermi a orgánmi štátneho požiarneho dozoru. Každý si tému rieši viac menej po svojom. Niekto konzervatívne, niekto benevolentne a výsledok je taký, že rovnaká technológia môže byť v jednom projekte posúdená úplne inak ako v susednom. To nie je systémové myslenie. To je improvizácia.
Česká metodika pritom nevznikla ako blesk z jasného neba. Na jej príprave sa podieľali odborníci z krajských riaditeľstiev HZS spolu so špecialistami z oblasti elektrotechniky, PBS a batériových technológií. Je to spoločné dielo praxe a štátnej správy, ktorá sama hovorí, že ide o prvú pracovnú verziu určenú na aplikačné overenie. GŘ HZS ČR priamo vyzýva odbornú verejnosť, aby cez formulár na podnety a skúsenosti zasielala svoje pripomienky z jej používania. Dokument tak môže byť v budúcnosti podkladom pre plnohodnotný normatívny predpis.
Je to presne ten typ prístupu, ktorý na Slovensku chýba. Nie dokonalý dokument hneď na prvý pokus, ale dokument, ktorý sa odvažuje vzniknúť skôr, než bude všetko stopercentne isté, a ktorý sa následne nechá overiť praxou. Spolupráca štátu a odbornej verejnosti je základom pri tvorbe normatívnych predpisov.
Čo metodika BESS prináša
Dokument rieši batériové úložiská ako stavebno-technologický celok, nielen ako súbor článkov alebo modulov. Zaoberá sa obálkou kontajnera, vnútorným členením, výkonovou elektronikou, vetraním, odľahčením pretlaku, detekciou, riadiacou logikou, odpojením, zásobovaním požiarnou vodou, nakladaním s kontaminovanou vodou určenou na hasenie požiarov ako aj zásahovými podmienkami. Zavádza kategorizáciu zariadení podľa počtu kontajnerov a využiteľnej energie, definuje odstupové vzdialenosti, požiadavky na požiarne delenie batériových sekcií, poplachové úrovne aj podmienky, za akých možno znížiť požiadavky na miestny zdroj požiarnej vody.
Nejde teda o povrchné odporúčanie na dve strany. Je to prepracovaný technický materiál, ktorý sa snaží pokryť skutočné riziká novej technológie. Tu sa dostávame už do požiarneho inžinierstva, keď klasický výpočet požiarne nebezpečného priestoru vôbec nezachytáva napríklad horľavé a toxické plyny, alebo tlakové účinky.
Máme málo odborníkov, alebo len nechceme riešiť to, čo bolí?
Otázka, ktorá sa opakovane vynára pri čítaní novo vydanom odporučení znie : chýbajú nám na Slovensku odborníci, ktorí by dokázali takéto materiály pripravovať aj u nás? Určite nie. Máme špecialistov aj skúsených hasičov, ktorí sa s elektromobilitou, FV či batériovými úložiskami v praxi stretávajú denne. Problém nie je v nedostatku vedomostí. Problém je v neochote spoločne pracovať a vziať na seba zodpovednosť.
Vytvoriť návrh metodiky, ktorá nie je ešte ani zákonom a ani normou, znamená postaviť sa pred verejnosť s niečím, čo nie je ešte stopercentné, ale je tu úprimný záujem komunikovať, prijímať nové návrhy a akceptovať rozumné pripomienky. Priznať si, že niektoré veci neboli urobené (definované) správne a mať ochotu zapracovať pripomienky, ktoré prišli z reálneho života (z aplikačnej praxe). Znamená to priznať si, že prvá verzia nemusí byť dokonalá.
Aj na Slovensku sa vytvorilo niečo podobné. Je to usmernenie ohľadom elektromobility, ktoré však žiaľ nevytváral tím tvorený aj odbornou verejnosťou. Od roku 2021 sme tu mali usmernenie ktoré sme mohli poňať rovnako. Zbierať informácie a skúsenosti, vyhodnotiť ich a vytvoriť z nich záväzné pravidlá pre všetkých. Nestalo sa. HaZZ ho spracoval iba vo „vlastnej“ dielni.
Technológie nečakajú na legislatívu
Počet inštalácií FV, elektrických vozidiel aj batériových úložísk nebude na Slovensku klesať. Bude len rásť. S ním porastie aj počet situácií, v ktorých projektant, zhotoviteľ alebo developer nebude mať k dispozícii žiadne jednotné pravidlá, o ktoré by mohol svoje riešenie oprieť. Bude si musieť pomôcť zahraničnými zdrojmi, vlastnou improvizáciou, alebo sa spoľahnúť len na katalógové listy výrobcu, ktoré, ako správne pripomína aj česká metodika, nie sú samy osebe dostatočným podkladom pre posúdenie PBS konkrétnej konfigurácie zariadenia.
Súčasne je možné sledovať aj zaujímavý vývoj v tom, ako Česká komora autorizovaných inženýrů a techniků (ČKAIT) postupne zavádza samostatnú špecializáciu pre obor požární bezpečnosti staveb, vrátane špecializácie pre stavby vysokého nebezpečia. Je to ďalší krok, ktorým si česká odborná obec priznáva, že PBS si dnes vyžaduje hlbšiu odbornosť, než akú garantuje bežná autorizácia. Na Slovensku o inštitúte autorizovaného inžiniera pre riešenie PBS a technológií zatiaľ len hovoríme, aj to hlavne v rámci APPO SR. V predchádzajúcom období sme v súlade so zákonnom č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti participovali aj na jeho definovaní, čo sa pretavilo do jeho Karty zamestnania v rámci Národnej sústavy povolaní. Okrem toho je už prerokovaný a aj pripravený vysokoškolský študijný odbor AI PBSaT, preto mu, ako aj ďalším novým autorizáciám, už nebráni nič, vlastne bráni – samotný štát. Žiaľ štát hlbšiu odbornosť, než minimálnych 200 hodín + 50 hodín každých 5 rokov odbornej prípravy nepožaduje. Zo zahraničia však vidíme, že AI pre PBSaT je potrebný a dokonca je vyžadovaná aj jeho vyššia autorizácia pre čoraz zložitejšie objekty ktoré chceme stavať.
Záver
Metodika pre batériové úložiská nie je dokonalá a jej autori to sami priznávajú. Nie je normou, nie je vyhláškou, nemá právnu záväznosť. Je to však dôkaz, že sa dá konať aj vtedy, keď legislatíva zaostáva. Netreba čakať na európsku normu, na novelu vyhlášky, alebo na zdĺhavý proces tvorby STN. Stačí si sadnúť s odbornou verejnosťou k jednému stolu, diskutovať a tvoriť. Nechať dokumenty overiť praxou a následne vytvárať legislatívne požiadavky.
Ak si dokument stiahnete a začnete s ním pracovať, môžete zaslať svoje pripomienky priamo cez formulár práve TU.
A možno je práve toto tá otázka, ktorú by sme si na Slovensku mali položiť skôr než akúkoľvek inú: potrebujeme čakať na „dokonalý“ predpis, alebo je prospešnejšie sa prestať báť vytvoriť ten prvý „nedokonalý“ návrh dokumentu v spolupráci s ľuďmi, ktorí sa denne stretávajú s problémami v projektoch a na stavbách?