Konferencia, ako impulz na zamyslenie
Minulý týždeň sa náš prezident zúčastnil konferencie organizovanej Cechom požární ochrany, kde si vypočul viacero zaujímavých prednášok na tému protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Mimoriadne ho zaujali diskusie o postavení autorizovaného inžiniera pre projektovanie požiarnej bezpečnosti stavieb a o potrebe jeho plnohodnotnej integrácie do procesu výstavby. Téma vízie a koncepčného riadenia sa pritom prirodzene prenáša aj do porovnania českej a slovenskej praxe.
Najsilnejším momentom konferencie bola diskusia medzi zástupcami Generálneho ředitelství Hasičského záchranného sboru Českej republiky (GŘ HZS ČR) a odbornou verejnosťou, kde sa diskutovalo o víziách, potrebných úpravách súčasného systému a potrebe návrhov riešení z radov odborníkov z praxe.
Prístup k tomu, kto a ako projektuje protipožiarnu bezpečnosť stavieb, sa v Českej republike a na Slovensku výrazne líši. Môžeme sa inšpirovať – máme na to priestor. Ak je potrebné vytvoriť vlastný systém, je to rovnako legitímna cesta. Nemôžeme však zostať stáť a spoliehať sa, že zmenu prinesie niekto iný.
Český model, ako funkčný štandard
V Českej republike funguje autorizovaný inžinier pre projektovanie PBS už viac ako 30 rokov. Na Slovensku na túto profesiu stále čakáme. Presnejšie povedané – nečakáme na jej definovanie, pretože ju už od roku 2022 máme definovanú v Národnej sústave povolaní.
Vieme, čo by mal takýto odborník ovládať, aké má mať kompetencie aj spôsob vzdelávania. Chýba už len posledný krok – legislatívna zmena, ktorá umožní jeho reálne využitie v praxi.
Na Slovensku často zo strany predstaviteľov HaZZ zaznieva argument, že český systém sa „neosvedčil“, ale faktom je, že ak by nefungoval, Česká republika by ho už dávno zmenila. Nestalo sa tak. Naopak, systém ďalej rozvíjajú a dopĺňajú ho o inžiniersky prístup k riešeniu požiarnej bezpečnosti. Dobrým príkladom je aj fakt, že Česká komora autorizovaných inženýrů a techniků činných ve výstavbě (ČKAIT) vytvorila vlastnú kategóriu autorizovaných inžinierov pre tretiu kategóriu stavieb (tie najzložitejšie projekty).
Plán Českej republiky do roku 2030
Ako sme už uviedli v úvode článku, výrazným a zaujímavým momentom konferencie bola diskusia zástupcov (GŘ HZS ČR), konkrétne brig. gen. Daniela Miklósa a plk. Michala Valoucha. Obaja vo svojich vystúpeniach otvorene pomenovali smerovanie požiarnej ochrany v Českej republike a víziu, ktorú chcú napĺňať v horizonte roku 2030.
Diskusia sa niesla v duchu potreby systematického prehodnotenia súčasnej legislatívy, noriem a postupov tak, aby reflektovali vývoj stavebníctva a nových technológií. Zaznelo, že cieľom nie je len aktualizovať jednotlivé požiadavky, ale nastaviť celkovú koncepciu bezpečnosti, ktorá bude prepájať požiarne aj civilné aspekty ochrany.
Dôležitou témou bola aj väčšia podpora inžinierskeho prístupu v požiarnej bezpečnosti stavieb, ktorý umožňuje flexibilnejšie reagovať na atypické a technologicky náročné projekty. Zástupcovia GŘ HZS ČR zároveň zdôraznili potrebu úzkej spolupráce medzi štátom, hasičským zborom a odbornou verejnosťou.
Práve táto diskusia ukázala, že smerovanie požiarnej bezpečnosti stavieb sa nedá meniť izolovane – vyžaduje si jasnú víziu, koordináciu a otvorený dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami. Práve to by sme si na Slovensku mali vziať ako príklad.
Na Slovensku nám chýba základná dohoda
Na Slovensku sme zatiaľ ani len nezačali systematicky diskutovať o tom, čo vlastne chceme v oblasti požiarnej bezpečnosti stavieb dosiahnuť. Chýba nám jasná vízia, ktorá by určovala smer, priority a spôsob, akým budeme reagovať na vývoj v stavebníctve.
Výsledkom je, že stále projektujeme podľa metodík a princípov, ktoré vznikali pred desiatkami rokov pre úplne odlišné podmienky, než aké máme dnes. Nejde pritom len o technický problém, ale o absenciu koncepčného prístupu k požiarnej bezpečnosti stavieb ako takej.
Návrh podľa noriem je dnes založený prevažne na preskriptívnom prístupe. Otázkou však je, čo robiť v prípadoch, kde tento prístup prestáva postačovať.
Preskriptívny prístup má svoje limity
Tento prístup je vhodný pre veľkú časť stavieb, no nie pre všetky. Otázkou zostáva, ako pristupovať k technicky náročným, atypickým alebo inovatívnym projektom – napríklad pri nemocniciach, tuneloch, veľkých technologických celkoch či moderných parkovacích systémoch.
Práve v týchto prípadoch sa ukazuje potreba inžinierskeho prístupu a odbornej diskusie. Stavby sa dnes zásadne menia, no spôsob ich navrhovania zostáva často rovnaký ako pred desiatkami rokov.
Poznámka redakcie článku (modifikovaná odpoveď AI):
Význam termínu „preskriptívny“ (z latinského praescriptio) označuje taký charakter informácie, tvrdenia alebo prístupu, ktorý niečo predpisuje, nariaďuje, odporúča alebo určuje pravidlá. Na rozdiel od termínu „deskriptívny“, ktorý je opisovaním reality a nesnaží sa zachytiť, ako veci reálne sú, ale stanovuje, ako by mali byť. A to je prístup požiarneho, resp. požiarnobezpečnostného inžinierstva.
Poznámka redakcie článku:
Každý z nás, kto mal na strednej škole predmet „deskriptívna geometria“ vie, že trojuholník nemôže mať štyri vnútorné uhly, aj keď to môže ustanovovať preskriptívny princíp právnych predpisov, alebo noriem danej krajiny.
Stavebníctvo napreduje neporovnateľne rýchlejšie ako legislatíva
Stavby sa dnes zásadne menia. Menia sa materiály, technológie, energetické systémy aj spôsob ich používania. Elektromobilita, fotovoltické systémy, batériové úložiská, či technologicky komplexné objekty prinášajú nové riziká a nové požiadavky na bezpečnosť.
Veľká časť legislatívy a technických noriem však stále vychádza z princípov, ktoré vznikali v období, keď tieto technológie prakticky neexistovali.
Problémy z praxe, na ktoré nemáme odpovede
V praxi sa už dnes stretávame s konkrétnymi situáciami, ktoré súčasné predpisy nevedia jednoznačne riešiť. Elektromobilita v podzemných garážach otvára otázky hasenia, odvetrania aj ochrany nosných konštrukcií.
Koordinácia stabilných hasiacich zariadení so systémami na odvod tepla a splodín horenia často naráža na chýbajúci metodický rámec. Tento deficit dnes čiastočne pokrývajú napríklad ATN® technické špecifikácie , ktoré projektantom pomáhajú riešiť situácie, na ktoré pôvodné normy nestačia. Vývoj pôvodných technických noriem sme si pritom v oblasti PBS prakticky zastavili zrušením technickej komisie TK17 v roku 2019.
Významnou témou sa zároveň stáva fotovoltika na fasádach a batériové úložiská. Do toho vstupujú nové konštrukčné prístupy, ako sú vysoké drevostavby, kde je potrebné hľadať rovnováhu medzi bezpečnosťou a udržateľnosťou. Práve v týchto prípadoch sa ukazuje rozdiel medzi preskriptívnym prístupom a flexibilnejším inžinierskym posudzovaním vrátane využívania CFD modelovania.
Aby sme si uvedomili mieru problému, stačí jednoduchý fakt: mnohí odborníci, ktorí dnes tieto normy používajú, v čase ich vzniku ešte neboli ani na svete.
Ak sa chceme posunúť do 21. storočia, nestačí len reagovať – potrebujeme systematickú zmenu prístupu.
Bez systémovej zmeny sa neposunieme
Bez zásadnej revízie vyhlášok, zákonov a bez jasnej koncepcie požiarnej bezpečnosti stavieb nemá význam riešiť len čiastkové úpravy jednotlivých noriem. Tie môžu existujúci stav dočasne udržať, no systémový problém nevyriešia.
Budovy nestaviame na dnešok. Staviame ich na desaťročia dopredu. Preto nestačí len pomenovávať problémy – potrebujeme hľadať funkčné riešenia, ktoré budú reflektovať realitu súčasnej aj budúcej výstavby.
Otázkou zostáva, ako reagovať na súčasnosť a zároveň sa pripraviť na budúcnosť.
Potrebujeme odbornú diskusiu
Ako sa vyjadril samotný prezident APPO SR,
Osobne už dlhšie čakám na moment, keď sa začne reálna odborná diskusia za účasti Hasičského a záchranného zboru a odbornej verejnosti – nie formálna, ale vecná a otvorená. Príležitostí pritom máme viacero. Napríklad Odborné konferencie s medzinárodnou účasťou Monitor PBS organizované našou asociáciou, môžu byť ideálnym priestorom na vznik takýchto diskusií. 4. ročník tejto konferencie MONITOR PBS 2026 sa koná už o dva dni 28.5.2026 v AquaCity Poprad a bude sa taktiež venovať témam požiarnobezpečnostného inžinierstva.
Ak chceme posunúť požiarne inžinierstvo na Slovensku dopredu, nestačí len pomenovávať problémy. Máme odborníkov, máme skúsenosti aj platformy na odborný dialóg. Chýba už len odvaha začať. Pretože všetko sa začína diskusiou. A bez nej sa nikam neposunieme.
Ak chceme, aby naše stavby boli bezpečné aj o 20 či 30 rokov, musíme začať meniť prístup už dnes. Inak budeme aj naďalej riešiť nové problémy starými nástrojmi.
Poznámka redakcie článku:
Myslíte, že máme na Slovensku naše deti učiť naďalej kresliť štvoruhlé trojuholníky?