Na našom webovom sídle sme dnes zriadili v hlavnom menu DOKUMENTY novú rubriku pod názvom OTÁZKY A ODPOVEDE RIEŠENIA PBS, ktorá je zameraná na názory odbornej verejnosti a názory orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor na spoločné témy riešenia a posudzovania riešení protipožiarnej bezpečnosti stavieb (PBS), bez ktorých sa nezaobíde väčšina procesov prípravy, navrhovania a uskutočňovania stavieb podľa novej stavebnej legislatívy.
Táto rubrika je založená na dlhoročnej spolupráci a komunikácii osôb s odbornou spôsobilosťou špecialistu požiarnej ochrany (ŠPO), ktorí navrhujú riešenie PBS (ľudovo „požiarny projekt“) a príslušníkov HaZZ, ktorí v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru posudzujú tieto riešenia a vydávajú k nim súhlasné alebo nesúhlasné stanoviská.
Stáva sa však, že názory na spôsob riešenia PBS zo strany ŠPO, ktorí získali odbornú spôsobilosť na výkon činnosti ŠPO od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa nestretnú vždy so súhlasným stanoviskom k riešeniu PBS zo strany príslušníkov HaZZ na Okresnom riaditeľstve HaZZ, Krajskom riaditeľstve HaZZ, či na Prezídiu HaZZ.
Aj z uvedeného dôvodu sme v minulom roku 2024 v rámci 2. Odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou MONITOR PBS 2024 v Poprade slávnostne podpísali z našim partnerom, Prezídiom HaZZ, Memorandum o porozumení a spolupráci, aby sme okrem iných vážnych spoločenských tém v oblasti PBS, vzájomne riešili aj vyššie uvedenú problematiku. Teší nás, že táto spoločná aktivita prináša aj prvé výsledky, čim je aj nová rubrika na našom webovom sídle. Jej vznik podporil svojim motivačným textom aj náš pán prezident APPO SR, dlhoročný ŠPO:
Vážená odborná verejnosť,
Vzhľadom k tomu, že pri našej práci musíme postupovať v súlade s platnou legislatívou, je prirodzené, že dochádza aj k jej rôznej interpretácii. Tak na strane nás špecialistov PO ako aj na strane príslušníkov HaZZ vykonávajúcich v súlade s § 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 314/2001 Z. z. posudzovanie riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby.
Keďže ste sa obracali na mňa, ako špecialistu PO a zároveň aj prezidenta APPO SR, ale aj na mojich kolegov v APPO SR s rôznymi žiadosťami o zaujatie stanovísk k jednotlivým konkrétnym ustanoveniam a keďže APPO SR nie je kompetentné k záväzným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, tak som sa aj v mene Vás obrátil na Prezídium HaZZ, ako organizačnú zložku Ministerstva vnútra SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi.
Mojim cieľom bolo získať relevantné stanoviská, ktoré je možné aplikovať pri našej práci pri spracúvaní riešení PBS a zároveň, aby došlo k zjednoteniu odborného pohľadu/názoru na jednotlivé otázky aj medzi ŠPO, ako aj medzi príslušníkmi HaZZ.
Som presvedčený, že takýto postup prispeje k zjednoteniu posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb a k zvýšeniu odbornosti na oboch stranách.
Verím, že Vám to pomôže pri Vašej práci a zároveň Vás to inšpiruje rovnako sa obrátiť na PHaZZ s Vašimi otázkami. Ak sa podelíte s odpoveďami/stanoviskami, tak ich tiež radi zverejníme, aby sme spoločne zvyšovali odbornosť a zjednocovali náš prístup pri aplikovaní jednotlivých ustanovení.
Ďakujem za spoluprácu.
JUDr., Mgr. Róbert Károlyi, prezident APPO SR
4 komentáre. Leave new
Som ŠPO absolvent VŠB odbor TPO a 40 rokov som pracoval v zložke PO, z toho 31 rokov v štátnej správe v rôznych funkciách od Okresného náčelníka v Poprade po vedúceho oddelenie požiarnej prevencie, kde som 25 rokov okrem iného viac ako 20 rokov posudzoval PD PO. Na všetkých poradách zo strany MV aj KR sme boli tlačení do tzv horskej ligy čo znamenalo čo najviac vracať PD PO aby sa vykazovali v ročných vyhodnoteniach MV SR čo najlepšie nezmyselné výsledky v tejto oblasti. Posudzovatelia potom v snahe byť pochválení na celoslovenskej porade, koľko nedostatkov zistili vracali PD-PO úplne nezmyselne pre úplné hlúposti, ktoré bolo možné vyriešiť cez telefón a nie vypisovať stanovisko, potom projekt ktorý mohol mať aj 20 kg znovu zabaliť, odniesť na poštu, doporučene poslať ( koľko ľudí, energie a peňazí sa minulo v prospech “ dobrej štatistickej veci “ ), ale veľa kolegov posudzovateľov si na tejto prestíži veľmi zakladalo. Neviem aká je situácia dnes lebo som už 11 rokov na dôchodku, či stále sú zo strany MV vyhlasované tieto súťaže, ale podľa mňa by sa malo MV zamerať skôr na odbornú spôsobilosť posudzovateľov PD-PO. Pokiaľ posudzovateľ nevypracoval v živote ani jeden projekt PO tak potom jeho vyjadrenia nie sú odborne kompetentné ale iba čisto normovo tendenčne posúdené ( úplne iné je myslenie ŠPO pri riešení PBS a iné tendenčne zaujatého posudzovateľa, ktorý o reálnych podmienkách celej tortúry spracovania PD Po resp PD ako celku nemá ani šajnu, lebo v živote nespracoval ani najjednoduchší projekt PO. Podľa mňa ten kto chce posudzovať projekty PO mal by najprv vypracovať napr. najmenej 50 projektov rôznej obtiažnosti, ktoré by mu schválili na MV SR a potom môže posudzovať. A to nemyslím akože dehonestujem posudzovateľov, ale prax je taká že tí posudzovatelia ktorí robia alebo robili PD-PO sa k otázke vyjadrení stavajú oveľa kompetenčnejšie ako “ čistí normoví teoretici „. Môj záver z príspevku je, že treba zrušiť horskú ligu v hodnotení ktoré OR HaZZ zistí najviac nedostatkov a vráti naspäť PD-PO ale hlavne zvýšiť odbornú ( nie normovo teoreticko birokratickú ) úroveň posudzovateľov na OR a KR HaZZ povinným vypracovaním PD-PO od najjednoduchších po zložité napr. obchodné domy, fabriky a pod. ) a keď sa osvedčia ako projektanti tak sa určite osvedčia aj ako kompetentní posudzovatelia PD-PO.
Ing. Ján Vartovník – ŠPO-BČO, Poprad
veľmi pekne povedané 👏 Myslím, že všetci ktorí pôsobíme v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb sme sa stretli s týmto prístupom a „horskou ligou“ 🤦 Teraz už len tento stav nejakým spôsobom zmeniť 😇
Konečne niekto povedal priamočiaro bez okolkov to, čo špecialisti PO zažívajú od vzniku SR v r. 1993 a čo Prezídium tvrdohlavo celé desaťročia popiera.
Prečítal som si žiadosti a vyjadrenia k nim z dielne OPP Prezídia HaZZ a ostal som v miernom šoku. Vyjadrenia OPP sa mi vidia v mnohých prípadoch chybné. Preto som vypracoval názor špecialistu PO k uvedeným prípadom.
Tu je:
K príspevku JUDr. Mgr. R. Károlyiho v rubrike Otázky a odpovede riešenia PBS.
Autor príspevku priložil k nemu 8 žiadostí o stanovisko a ku každej odpoveď (stanovisko) osloveného Odboru požiarnej prevencie Prezídia HaZZ MV SR.
V tomto príspevku chcem vyjadriť svoj osobný názor k predloženej problematike.
K problematike 1
Krátke zhrnutie: Ide o rozpor medzi dvoma právnymi predpismi v prípade smeru otáčania dvier na únikovej ceste vedúcich na voľné priestranstvo. Podľa Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z., bod 4.4 Prílohy č. 1 sa musia dvere únikových východov otvárať smerom von, avšak vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 94“) umožňuje v niektorých prípadoch otváranie týchto dvier proti smeru evakuácie, t. j. smerom dnu. Prezídium HaZZ k tomu vydalo stanovisko, že v prípade dočasných pracovísk sa v súlade s § 2, ods. 1 NV č. 391/2006 Z. z. toto NV nemusí uplatniť.
Názor špecialistu PO: Prezídium sa bez komentára vyhlo zrejme zjavnému rozporu medzi Nariadením vlády SR č. 391/2006 Z. z., bod 4.4 Prílohy č. 1 a zvyškom textu § 71, ods.2 vyhlášky 94. Text: „Dvere na únikovej ceste …. sa musia otvárať v smere úniku pootáčaním dverových krídel v postranných závesoch alebo v čapoch; to neplatí na dvere …. vedúce zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa vykonáva evakuácia najviac 100 osôb. Dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť kývavé alebo vodorovne posuvné.“
1. platí pre akúkoľvek stavbu s akýmikoľvek typmi pracovných miest, pričom nemožno predpokladať, že dočasné pracovisko je termín totožný s pojmom dočasné pracovné miesto, a teda tento text je okrem dočasných pracovísk zjavne v rozpore s NV č. 391/2006 Z. z. ;
2. kývavé a vodorovne posuvné dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť aj v mieste východu na voľné pracovisko a nie sú viazané k žiadnemu typu stavby, a teda to je celkom určite v rozpore s NV č. 391/2006 Z. z.
Gestorom NV č. 391/2006 Z. z. je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, gestorom vyhlášky 94 je ministerstvo vnútra SR. Ani jedno z týchto ministerstiev neprejavilo snahu o nápravu tejto nezrovnalosti trvajúcej takmer 20 rokov!
K problematike 2
Krátke zhrnutie: Ide o dlhoročný problém verejných vodovodov, ktoré v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. môžu tiež plniť funkciu zdroja vody na hasenie požiarov. Túto funkciu plniť môžu, ale aj nemusia. Ak by ju mali plniť, museli by mať príslušné parametre.
Názor špecialistu PO: Ak by mal verejný vodovod plniť funkciu zdroja vody na hasenie, musel by mať príslušné parametre, k čomu sa z pochopiteľných dôvodov dobrovoľne žiadna vodárenská spoločnosť nezaviaže. Splniť túto požiadavku by mohol iba zákon, k čomu v SR nie je a asi dlho nebude politická vôľa. A preto sa na Slovensku budú naďalej navrhovať požiarne nádrže so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V ČR sa upustilo od modelu návrhu zdrojov požiarnej vody v rámci projektu PBS. Nie preto, že by to bol správny model, ale preto, že sa zistilo, že projektant PBS nie je schopný navrhnúť zdroj požiarnej vody v súlade s protichodnými predpismi.
K problematike 3
Bez komentára
K problematike 4
Krátke zhrnutie: Ide o prípad, keď úniková cesta začína a zároveň aj končí vo východových dverách. Prezídium HaZZ sa v tejto súvislosti chytilo prílohy G k STN 92 0201-3, ktorá rieši problematiku voľného priestranstva.
Názor špecialistu PO: Podľa môjho názoru sa v žiadnom článku prílohy G k STN 92 0201-3 nepíše nič o tom, že by voľné priestranstvo začínalo až za hranicou požiarne nebezpečného priestoru, t. j. za odstupovou vzdialenosťou. Čiastočnou výnimkou je článok G.7, ktorý však píše o priestore medzi požiarnymi úsekmi stavieb, čo je však iná problematika. Takže, ak dvere končia no voľnom priestranstve, pred ktorými je iba voľná plocha, tak úniková cesta končí v mieste týchto dvier, aj v prípade keď je okolo týchto dvier požiarne nebezpečný priestor. Dĺžka únikovej cesty je v tomto prípade 0,0 m. Napriek nulovej dĺžke únikovej cesty je možné aplikovať výpočty únikových ciest podľa rovníc v STN 92 0201-3. Tieto výpočty poskytujú reálne výsledky, napr. pri výpočte predpokladaného času evakuácie sa vypočíta iba čas, potrebný na prekonanie východu (s reálnou šírkou) všetkými osobami prechádzajúcimi týmto východom. Prezídium HaZZ sa však v tomto prípade dopustilo protizákonného kroku, ktorým je podujatie sa na výklad STN. Takéto konanie je protizákonné a v tomto prípade zrejme aj s chybnými závermi. Navyše príloha G je iba informatívna, a teda plnenie obsahu jej článkov nie je možné vynucovať.
K problematike 5
Krátke zhrnutie: Ide o to, či výkresy PBS musia mať mierku 1 : 100 podľa vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z.
Názor špecialistu PO: Vo vyhláške MŽP SR č. 453/2000 Z. z. sa píše, že výkresy majú mať spravidla mierku 1 : 100, a teda môžu mať aj inú mierku. Prezídium HaZZ iba podotýka, že výkresy majú mať takú mierku, aby boli čitateľné voľným okom.
K problematike 6
Krátke zhrnutie: Ide o problematiku zaradenia fotovoltických elektrární do typu stavieb podľa vyhlášky 94. Prezídium ich vo svojom stanovisku stroho zaradilo medzi otvorené technologické zariadenia (OTZ), čiže k špeciálnemu typu výrobnej stavby.
Názor špecialistu PO: Toto je ukážka nezodpovedného konania ústredného orgánu štátnej správy. Prezídium vôbec neprihliadlo k tomu, že okrem definície OTZ uvedenej v § 1, ods. 1, písm. g) vyhlášky 94 existujú pre OTZ ešte ďalšie podmienky, a to v čl. 4.8 STN 92 0201-1. Tam je uvedené, že pre OTZ platia hodnoty súčiniteľov k5 = 1 a k6 = 1. Keďže Prezídium HaZZ často krát presadzuje používanie a akceptovanie STN, tak malo k tomuto ustanoveniu normy prihliadať aj v tomto prípade. Hodnoty uvedených súčiniteľov určujú, že:
1. OTZ musí samo tvoriť IBA jednopodlažnú stavbu,
2. táto stavba musí byť vyhotovená ako nehorľavý konštrukčný celok,
3. OTZ je výrobnou stavbou.
To má vážne dôsledky. FVE na streche spôsobí, že aj jednopodlažná stavba sa stane dvojpodlažnou, a teda takéto zariadenie nemôže byť OTZ, pretože bol porušený článok 4.8 STN 92 0201-1. FVE na strech rodinného domu spôsobí, že táto stavba sa stane výrobnou!!! FVE umiestnené na stavbe so zmiešaným alebo horľavým konštrukčným celkom nemôže byť OTZ, pretože by bol opäť porušený článok 4.8 STN 92 0201-1, resp. na takejto stavbe nemôže byť inštalované. Za totálny nezmysel považujem vyjadrenie Prezídia HaZZ o požiarnom úseku OTZ umiestneného na obvodovej stene stavby a o vymedzení plochy požiarneho úseku FVE panelov umiestnených na obvodovej stene – citujem „Plocha požiarneho úseku FV zariadenia umiestneného na obvodovej stene je určená kolmým priemetom na plochu obvodovej steny.“. To sa ani nedá komentovať. Ani pri najbujnejšej fantázii si neviem predstaviť riešiť „požiarny úsek“ FV panelov na obvodovej stene z pohľadu každého atribútu riešenia PBS v intenciách § 2 vyhlášky 94. Prezídium o. i. nerozlišuje medzi FV panelmi a FVE ako celku (panely a súvisiace elektrické zariadenia). Tiež neprihliada k prípadnému rozdeleniu FVE podľa výkonov. Je vysoko pravdepodobné, že Prezídium nemá kontakt s dianím ani s najbližším odborným okolím a už vôbec nie so zahraničím. Vo svojom stanovisku neuvádza žiaden odkaz na zdroje. Vôbec nespomína ATN® 011, ktorá je pomôckou na vysokej odbornej úrovni. Neuvádza žiaden zahraničný zdroj informácií. Zvrhnutie FVE do oblasti OTZ považujem za neodborný a nezodpovedný záver, ktorý môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky, ak by sa mal stať záväzným pre navrhovanie PBS. Ako príklad nesystémového prístupu Prezídia k danej problematike uvádzam, že filozofia FVE ako OTZ zlyhá pri FVE v podobe rozvinuteľných fólií umiestnených kdekoľvek na stavbe, pri FV článkoch priamo zabudovaných do muriva, …. Ako poslednú perličku tohto zvráteného prístupu Prezídia HaZZ uvediem malé plastové záhradné svietidlo zapichnuté do zeme (t. j. pevne spojené so zemou), ktoré má na svojom povrchu FV panel s rozmermi 10 cm x 10 cm a vo svojom telese má zabudovaný malý akumulátor, ktorý by Prezídium HaZZ asi považovalo za batériové úložisko. Od tohto plastového „OTZ“ by zrejme Prezídium HaZZ požadovalo určiť minimálnu odstupovú vzdialenosť 6,5 m v zmysle § 80, ods. 4 vyhlášky 94.
K problematike 7
Krátke zhrnutie: Ide o problematiku nabíjacích staníc pre elektromobily umiestnených mimo stavby, t. j. na voľnom priestranstve. Prezídium HaZZ sa vyjadrilo, že takéto nabíjacie stanice nie sú OTZ. V závere svojho stanoviska ešte dodáva, že takáto nabíjacia stanica je v zmysle nového zákona o výstavbe č. 25/2025 Z. z. podľa svojho výkonu drobnou alebo jednoduchou stavbou.
Názor špecialistu PO: Mohli by sme byť spokojní s vyjadrením, že vonkajšia nabíjacia stanica pre elektromobily nie je OTZ. Problém však vzniká s následným textom stanoviska Prezídia HaZZ poukazujúcim na drobnú alebo jednoduchú stavbu, pretože tieto stavby sa z hľadiska PBS posudzujú podľa vyhlášky 94. Zrejme logicky dospejeme k záveru, že takáto stanica nie je ani nevýrobnou ani výrobnou stavbou, takže vyhláška 94 nie je vhodným predpisom na riešenie PBS. Z hľadiska pojmológie by zrejme bolo najvhodnejšie zaradiť takúto stanicu do kategórie elektrických zariadení v zmysle vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. a skonštatovať, že PBS sa pre toto zariadenie nerieši.
K problematike 8
Krátke zhrnutie: Ide o problematiku vonkajších klimatizačných jednotiek umiestnených na obvodových stenách stavby, najmä s ohľadom na výpočet odstupových vzdialeností. Prezídium HaZZ sa vo svojom stanovisku odvoláva na čl. 2.6.3 a 2.7.2 STN 92 0201-4, ktoré pojednávajú o možnostiach umiestnenia technického zariadenia v požiarne nebezpečnom priestore PÚ a na § 44, ods. 2 vyhlášky 94 o požiarnych pásoch.
Názor špecialistu PO: Stanovisko Prezídia HaZZ je ukážkovým príkladom mechanického hodnotenia problému bez úvah o možných dôsledkoch takéhoto rozhodnutia. Takže to musíme urobiť my. Čl. 2.6.3 s článkom 2.7.2 STN 92 0201-4 píšu o tom, že v požiarne nebezpečnom priestore PÚ môže byť umiestnené … pomocné technické zariadenie …., ak je vyhotovené z nehorľavých materiálov alebo chránené …. konštrukciou druhu D1 s požiarnou odolnosťou 30 min. Keďže všetky vonkajšie klimatizačné jednotky obsahujú plasty, podmienku nehorľavosti nie je možné splniť. Problém je však úplne inde. Prezídium HaZZ sa neoprávnene podujalo vziať na seba úlohu vykladača normy. Tento postup je v rozpore s právom SR. Dokonca ani autor STN nemá právo podávať výklad svojej normy. Napriek tomu si môžem dovoliť uviesť svoj osobný názor na význam čl. 2.6.3 STN 92 0201-4. Článok píše o inom požiarnom úseku (spravidla OTZ), ktorý sa vyskytuje v požiarne nebezpečnom priestore iného PÚ. To však nie je prípad vonkajších klimatizačných jednotiek, pretože tieto sú súčasťou stavby, resp. požiarneho úseku, od ktorého sa určuje odstupová vzdialenosť. Prípadné úvahy o tom, že tieto jednotky budú inými požiarnymi úsekmi a nedajbože OTZ, považujem za zvrátenosť. Odvolávanie sa Prezídia HaZZ na čl. 2.6.3 a 2.7.2 STN 92 0201-4 v súvislosti s umiestnením vonkajších klimatizačných jednotiek považujem za nesprávne a protizákonné.
Poukázanie Prezídia HaZZ na umiestňovanie vonkajších klimatizačných jednotiek na požiarnych pásoch, resp. pred ich plochou, s odvolávkou na § 44, ods. 2 vyhlášky 94 považujem za nesprávne. Vonkajšia klimatizačná jednotka umiestnená na fasáde budovy a stabilizovaná pomocou oceľových konzol upevnených do fasády nemá nič spoločné s požiarnymi pásmi, pred ktorými sa môže nachádzať. V žiadnom prípade nie je súčasťou požiarneho pása, a teda neplatia pre ňu žiadne kritériá vzťahujúce sa na požiarny pás. Ak by mal byť rešpektovaný tento chybný názor Prezídia HaZZ, tak by bolo potrebné odstrániť tisíce vonkajších klimatizačných jednotiek z fasád panelových bytových domov, pretože všetky sú umiestnené pred požiarnymi pásmi.
Problematika vonkajších klimatizačných jednotiek na fasádach budov sa zrejme v blízkej budúcnosti dostane do popredia, keď sa stane povinnosťou vybaviť klimatizácie chladiacou látkou nepoškodzujúcou ozónovú vrstvu zeme. Najčastejším takýmto chladivom bude horľavý propán.
Aj v tomto prípade sa ukazuje, že problematika PBS nie je len o fyzikálnych vlastnostiach, ale o štatistike. Napriek tomu, že vonkajšie klimatizačné jednotky obsahujú najmä v opláštení väčšie množstvo horľavých plastov, stálo by za to zistiť, koľko z nich bolo príčinou vzniku požiaru a koľko z nich prispelo k rozšíreniu požiaru, ktorý vznikol v budove a šíril sa fasádou. Zrejme by sme dospeli k číslu blížiacemu sa k nule, z čoho by zákonite malo vyplynúť, že ku klimatizačným jednotkám s výkonom do xy kW umiestneným na fasáde sa z hľadiska riešenia PBS neprihliada.
ZÁVER
Po prečítaní stanovísk Prezídia HaZZ k dotazom JUDr. Mgr. Károlyiho som ostal v nemom úžase. Je neuveriteľné, že ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vydá takéto nezmyselné a chybné stanoviská. Asi by bolo vhodné, aby dotazovateľ (p. Károlyi) zaslal prezidentovi HaZZ list, v ktorom by ho upozornil na neodborné stanoviská, ktoré vydáva OPP a že takéto stanoviská môžu mať veľmi negatívne dopady na riešenia PBS. Nehovoriac o tom, že takéto nezmysly diskvalifikujú Prezídium HaZZ na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni.
Prípady FVE, nabíjacích staníc pre elektromobily a batériových úložísk naplno odhaľujú, že násilné zaraďovanie týchto zariadení do škatuliek typov stavieb podľa vyhlášky 94 je smerom, ktorý so sebou prináša iba problémy. Bolo by načase zaoberať sa elektrotechnickými a elektroenergetickými zariadeniami, najmä tými na voľnom priestranstve, osobitným spôsobom odlišným od pravidiel riešenia PBS zavedených vo vyhláške 94.
Ing. Ján Dekánek