Všetci Slováci sa určite tešia zo správy o výstavbe nových zdravotníckych zariadení nemocníc na Slovensku. Konečne sme rozostavali Slovensko z pohľadu zlepšenia zdravotnej starostlivosti starnúcej generácie Slovákov. Výstavba nemocníc v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave, však začína prinášať „skryté“ úskalia našej 25. rokov nedostatočne riešenej legislatívy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Dennodenne nás kontaktujú špecialisti požiarnej ochrany a elektrotechnici projektanti, ktorí sa podujali vypracovať a realizovať pre tieto významné strategické stavby riešenie protipožiarnej bezpečnosti. Ich otázky smerujú vo väčšine prípadov k tomu, ako sa dá a či sa vôbec dá technicky zabezpečiť požiadavka § 95 ods. 3) vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., podľa ktorého musí byť v požiarnom úseku, v ktorom je umiestnená jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie a operačné oddelenie, také pretlakové vetranie, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas 240 minút. Ak má pretlakové vetranie v tomto požiarnom úseku fungovať 4 hodiny, čo považujeme za úplne opodstatnené, keďže v tomto požiarnom úseku môže prebiehať napr. aj dôležitá operácia pacienta a lekár nemôže jednoducho pri požiari ujsť od svojej práce, tak sú na mieste tieto otázky:
1. Vieme zabezpečiť trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari v požadovanom čase 240 minút, pre činnosť pretlakového vetrania?
2. Prečo stavebné konštrukcie v takomto dôležitom požiarnom úseku (strop, steny), môžu mať podľa uvedenej vyhlášky požadovanú požiarnu odolnosť v oveľa kratšom čase, ako 240 minút?
3. Ako je možné, aby pretlakové vetranie v stavbe fungovalo 240 minút, ak stavebné konštrukcie požiarneho úseku, na ktorých je pretlakové vetranie upevnené už dávno neexistujú, lebo skolabovali?
A to ani nespomíname „diskusie“ zainteresovaných strán, ako sa má správne vypínať dodávka elektrickej pri požiari pre elektrické zariadenia nevyhnutné pre záchranu života a udržanie životných funkcií človeka na jednotkách intenzívnej starostlivosti a anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach.
Odpoveď na prvú otázku je jednoznačná, teda, že vieme. Odpoveď na druhú a tretiu otázku nikoho 25 rokov nezaujímala, lebo sme asi nestavali nemocnice. Asi je načase sa kompetentným zamyslieť nad potrebou analýzy rizík podľa princípov požiarnobezpečnostného inžinierstva. Alebo sa budeme ďalších 25 rokov „tešiť“ z obsolencie našich požiarnobezpečnostných právnych predpisov a niekoľkoročnej absencie aktualizácie súvisiacich slovenských technických noriem?