Možnosti využitia ATN® noriem pri projektovaní protipožiarnej bezpečnosti stavieb prinášajú aj iné aplikácie zabezpečenia stavieb technickými prostriedkami tak, aby sa miera bezpečnosti zvyšovala a dochádzalo k širšiemu spektru možností riešení, ktoré v súčasnosti právne predpisy, ako sú vyhlášky a nadväzujúce dobrovoľné STN, nezohľadňujú alebo nepoznajú.
Vývoj technických prostriedkov sa nedá zastaviť. Na trh sa dostávajú nové systémy EPS, SHZ, ZOTSH, ale aj iné protipožiarne systémy či zariadenia, ktoré sme doteraz k dispozícii nemali a ktorých súčinnosť chce riešiť naša asociácia v novej ATN®. Ak sa takýto výrobok uvedie na trh predpísaným spôsobom t. j. spĺňa legislatívny rámec a príslušné európske či národné štandardy, nikto a nič nemôže brániť jeho použitiu, najmä ak je preukázané, že tento výrobok si plní svoju funkciu a nepredstavuje obmedzenia vyplývajúce z legislatívy pri projektovaní stavieb.
Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby patrí k neoddeliteľnej súčasti projektovania stavieb a z jeho požiadaviek sa odvíjajú okrem iných aj povinnosti, ktoré musia zohľadniť vo svojom riešení projektanti profesií, ako je architektúra zahŕňajúca v sebe typológiu, dispozíciu stavby, stavebnú časť riešiacu požiadavky diela na stavebné konštrukcie, statiku, vodu, kanalizáciu, elektroinštalácie a apod.
Pri riešení PBS je potrebné dodržiavať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a na druhej strane aj uplatňovať technické riešenia uvedené v dobrovoľných STN. Je však možné vychádzať aj z technických riešení iných technických dokumentov ako sú STN tak, aby miera protipožiarnej bezpečnosti ostala zachovaná aj pri osobitom inžinierskom prístupe.
Nadväzujúc na predošlé tvrdenia, sa budeme venovať v tomto príspevku problematike, o ktorej je potrebné komunikovať, pretože stále existujú určité „zábrany“ v uplatňovaní ATN® noriem. V čase, keď po dvojročných prieťahoch štátu došlo z jeho strany k odmietnutiu vydania revízie STN 92 0203: 2013, ktorá mala byť dokončená v roku 2020, naša asociácia vzhľadom na požiadavky odbornej verejnosti vydala v tejto súvislosti revidovanú ATN 004® Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Elektrické inštalácie. Zásady navrhovania a zhotovenia. Tento technický dokument sa úspešne a vo veľkom rozsahu používa pri projektovaní elektrických inštalácií. V tejto súvislosti sa v ATN 004® uvádza aj použitie ochranného elektrotechnického výrobku, ktorého výhody môžu prispieť k vyššej bezpečnosti stavby, ako aj šetreniu finančných prostriedkov pri realizácii.
Chceme upriamiť pozornosť na tieto ustanovenia ATN 004®:
3.1.1 systém na obmedzenie abnormálneho tepla a potlačenie ohňa (ďalej len „SATO“): ochranný elektrotechnický výrobok s vhodne nastavenými iniciačnými parametrami, posúdený z hľadiska všeobecnej bezpečnosti v súlade s STN EN 61010-1, schopný účinne reagovať na abnormálne teplo spôsobené elektrickými prístrojmi alebo zariadeniami a následný možný vznik ohňa a dymu v chránenom ohraničenom priestore elektrického zariadenia
POZNÁMKA. – Môže obsahovať prvok na iniciáciu vypnutia prívodu elektrickej energie do elektrického zariadenia v chránenom priestore a prvok indikácie jeho stavu.
5.3.2 V stavbách s horľavým alebo zmiešaným konštrukčným celkom sa v prístrojových a rozvodných škatuliach elektrických inštalácií, kde môže dochádzať k vzniku abnormálneho tepla, odporúča použiť ochranné elektrotechnické zariadenie SATO (3.1.1).
5.3.3 Elektrické zariadenie v elektrickej inštalácii vybavené ochranným elektrotechnickým zariadením SATO (3.1.1) sa považuje za elektrické zariadenie nepredstavujúce požiarne nebezpečenstvo pre osoby, hospodárske zvieratá a majetok.
POZNÁMKA 1. – Termín a definícia požiarneho nebezpečenstva sa uvádza v 3.131 v STN EN ISO 13943: 2018
POZNÁMKA 2. – Požiarne nebezpečenstvo elektrického zariadenia, v ktorom je inštalovaný SATO (3.1.1) je eliminované obmedzením abnormálneho tepla z poruchových elektrických javov, čím sa odstráni jeden z troch nevyhnutných faktorov na vznik ohňa podľa uznanej axiómy, t. j. iniciátor vznietenia. Axiómu je možné potvrdiť aj technikou posudzovania rizík, napr. uplatnením techniky HAZOP (Hazard and Operability Studies) v súlade s STN EN IEC 31010.
5.3.4 Elektrický rozvádzač je možné umiestniť v chránenej únikovej ceste, ak nespôsobuje požiarne nebezpečenstvo, čo sa zabezpečuje týmito opatreniami:
a) skriňa elektrického rozvádzača podľa STN 92 1101-4 spĺňa požiadavku na požiarnu odolnosť obvodovej konštrukcie EI (i→o) s časom zodpovedajúcom dvojnásobku hodnoty predpokladaného času evakuácie osôb cez túto únikovú cestu, najmenej však 30 minút a dvere skrine rozvádzača sú odolné proti prieniku dymu s kritériom Sm podľa STN EN 13501-2 skúšané z vnútornej strany rozvádzača smerom von, alebo
b) v elektrickom rozvádzači je inštalovaný SATO (3.1.1).
POZNÁMKA 1. – Doplnkové označenie (i→o) pri uvažovanej klasifikácii požiarnej odolnosti znamená požiar z vnútornej strany elektrického rozvádzača smerom von.
POZNÁMKA 2. – Právny predpis [4] v ustanovení § 75 ods. 1 písm. c) síce uvádza, že v chránenej únikovej ceste môžu byť umiestnené len elektrické rozvádzače zabezpečujúce jej prevádzku, ale toto ustanovenie, ktoré má už 22 rokov, absolútne nezohľadňuje prípad, že takýto elektrický rozvádzač môže predstavovať pre unikajúce osoby vážne požiarne nebezpečenstvo. Takéto ustanovenie nie je v súlade s cieľom právnej úpravy, ktorým je ochrana unikajúcich osôb pohybujúcich sa v chránenej únikovej ceste.
Z vyššie uvedených ustanovení ATN 004® vyplýva, že rozvádzače vybavené SATO, môžu byť inštalované v chránených únikových cestách bez toho, aby spôsobovali požiarne nebezpečenstvo pre unikajúce osoby v CHÚC. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že riešenie uvedené ATN 004® je neporovnateľne bezpečnejšie, ako ustanovuje § 75 ods. 1 písm. c) vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., podľa ktorej je povolené v CHÚC umiestniť akékoľvek elektrické rozvádzače zabezpečujúce prevádzku CHÚC, bez zohľadnenia ich požiarneho nebezpečenstva pre unikajúce osoby.
Ak budeme riešiť protipožiarnu bezpečnosť bez znalostí o nových možnostiach zabezpečovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb, môžeme naďalej pokračovať v legislatívnej nečinnosti ďalších 22 rokov.
Ing. Jozef Cincula