K tomuto úvodníku k článku nás inšpiroval náš kolega, zakladateľ APPO SR, ktorý bol členom oficiálnej pracovnej skupiny na novelizáciu vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. v roku 2011, ktorá bola vydaná, ako vyhláška MV SR č. 225/2012 Z. z. Prečítajte si jeho príspevok najmä v súvislosti s problematikou osvedčenia požiarnych konštrukcií a tvrdením niektorých predstaviteľov štátnych orgánov, že pokiaľ zákon neustanovuje povinnosť, tak vykonávací predpis k príslušnému zákonu túto povinnosť nemôže od nikoho vyžadovať. Uvedomme si, že zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý túto zásadu nadradenosti právnych predpisov zaviedol, platí od roku 2015. Taktiež si uvedomme, že drvivá väčšina vyhlášok MV SR v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb, v ktorých nájdete množstvo povinností, vznikla dávno pred platnosťou zákona č. 400/2015 Z. z.. Výnimkou je len vyhláška MV SR č. 251/2025 Z. z., ktorej obsah však predstavuje jednoznačný bolehlav pre jej tvorcov aj používateľov, keďže sa jej tvorby nezúčastnili príslušní odborníci na stavebnú aplikačnú prax.
Takže čo? Sú ustanovenia vyhlášok MV SR platné v roku 2026, ktoré ustanovujú povinnosti bez podpory nadradeného zákona obsoletné (zastarané, neaktualizované, nepotrebné alebo zbytočné a nevykonateľné)?
Tu je článok nášho kolegu:
V poslednom období sa opäť otvorila diskusia o osvedčovaní požiarnych konštrukcií. Ako spoluautor právnej úpravy by som rád objasnil niektoré súvislosti.
Žalostná úroveň vyhotovenia a kvality protipožiarnych opatrení na stavbách mala viacero príčin. Jednou z nich bola neadresnosť zodpovednosti za dielo. Mnohostupňová subdodávateľská hierarchia na stavbách spôsobovala nejasné vzťahy, ako v riadení kvality, tak aj v spracovaní sprievodnej dokumentácie stavby, najmä podkladov potrebných pre kolaudáciu. Napríklad sadrokartónové konštrukcie často montovali drobní živnostníci bez hlbších vedomostí o protipožiarnej bezpečnosti. Možno ich montovali najlepšie, ako vedeli, ale za ich často kreatívne riešenia detailov neniesol zodpovednosť nikto. Analogickým príkladom je tragédia pri zrútení mosta v Kurimanoch, kde sa ani po rokoch nepodarilo jednoznačne určiť, kto nesie zodpovednosť za smrť pracovníkov práve pre nejasné vzťahy medzi zúčastnenými firmami.
Novela vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. z roku 2012 zaviedla inštitút osvedčenia požiarnej konštrukcie (ďalej OPK). Jednou z podstatných informácií v OPK je obchodné meno a sídlo zhotoviteľa požiarnych konštrukcií (ďalej len zhotoviteľ PK), a tiež meno a priezvisko osoby zodpovednej za zhotovenie požiarnych konštrukcií. Vyhláška nerieši zmluvné vzťahy v subdodávateľskom reťazci, avšak niekto tú zodpovednosť prevziať musí. Ten niekto by zrejme mal vedieť čo zhotovil, aké bolo technické riešenie a na základe akých technických podkladov. Technické podklady spravidla získava od výrobcov stavebných výrobkov, spolu s preukázaním ich vhodnosti pre daný prípad.
Pojem zhotoviteľ požiarnej konštrukcie nie je definovaný stavebným zákonom. Ide o subjekt, ktorý vykonáva práce na základe objednávky alebo zmluvy so svojím objednávateľom. Objednávateľom môže byť niekto hierarchicky vyššie v subdodávateľskom reťazci, alebo aj zhotoviteľ stavby alebo všeobecne zhotoviteľ (diela). Je výlučne vecou zmluvných strán, kto bude zastrešovať technické riešenie, kontrolu kvality a vypracovanie OPK.
Za zhotovenie celej stavby zodpovedá zhotoviteľ stavby, preto je vo vyhláške uvedený ako ten, kto osvedčuje požiarne konštrukcie. Jednotliví zhotovitelia PK mu predložia svoje OPK. On musí vystaviť OPK na konštrukcie, ktoré nemá inak vydokladované. Príkladom môže byť monolitická betónová konštrukcia, kde sú ako stavebné výrobky použité cement, kamenivo a oceľ a bola zhotovená na základe výkresu tvaru a skladby. Podobne aj v prípadoch, kde zhotoviteľ PK nepredloží zhotoviteľovi stavby OPK z akéhokoľvek dôvodu.
V praxi sú čoraz častejšie prípady, keď OPK spracúva externá odborná firma a zhotoviteľ stavby ho iba podpíše. Zodpovednosť za osvedčenie všetkých požiarnych konštrukcií stavby však zostáva na zhotoviteľovi stavby.
Vo vyhláške MV SR č. 94/2004 Z. z. je použitý širší pojem zhotoviteľ. Vo väčšine prípadov ním bude zhotoviteľ stavby, avšak formulácia bola zámerne zvolená všeobecnejšie, aby pokrývala aj iné situácie.
Za otca OPK som často považovaný ja osobne. Môže ma to len tešiť, skutočnosť však bola podstatne zložitejšia. V čase prípravy novely išlo o intenzívne diskutovanú problematiku aj na medzinárodnej úrovni. Zachytili sme vtedajší vývoj a preniesli ho do slovenskej legislatívy. Mojím príspevkom bolo najmä spracovanie podrobnej taxonómie požiarnych konštrukcií s príslušnými požiadavkami (jej základ predstavuje tabuľka v prílohe č. 3 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z.) a prvé návrhy textov.
Právne formulácie ani konečné znenie vyhlášky už neboli len mojím dielom. Pre prípravu novelizácie vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. bola ustanovená pracovná skupina s jedenástimi členmi. Sedem členov tvorili príslušníci HaZZ, dvaja boli bývalí príslušníci HaZZ a súčasťou skupiny bola aj právnička HaZZ s titulom JUDr., ktorá dohliadala na legislatívnu správnosť návrhu.
Od začiatku sme pracovali s vedomím, že návrh bude notifikovaný Európskou komisiou a text musí spĺňať požiadavky európskej legislatívy. Európska komisia napokon k návrhu uplatnila pripomienky a text sa musel primerane upraviť.
Občas sa objavujú tvrdenia, že som si pri tvorbe vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. presadil vlastné komerčné záujmy alebo spôsobil problémy nesprávnym použitím pojmu zhotoviteľ. Takéto tvrdenia sú nezmyselné. Je absurdné domnievať sa, že by jeden člen pracovnej skupiny mohol presadiť vlastnú vôľu proti ostatným členom pracovnej skupiny a dokonca proti záujmom HaZZ.
Treba tiež zdôrazniť, že vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z. je plne v kompetencii Ministerstva vnútra SR. Ak by sa v nej nachádzali právne nejasnosti, ministerstvo ich mohlo za uplynulé roky odstrániť a systém osvedčovania požiarnych konštrukcií ďalej zdokonaliť. Žiaľ, nestalo sa tak.
Stretávam sa aj s názorom, že vyhláška nesmie ukladať povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Domnievam sa, že takéto tvrdenie úplne nezodpovedá realite. Vyhlášky v oblasti protipožiarnej bezpečnosti ukladajú množstvo konkrétnych povinností. Jednoduchým príkladom je označovanie požiarnych prestupov identifikačným štítkom, ktoré požaduje vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., hoci zákon č. 314/2001 Z. z., takúto povinnosť neukladá žiadnym svojim ustanovením.
Zavedenie OPK prinieslo výrazné zvýšenie úrovne protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Vlajkové lode stavebníctva minulého desaťročia, akými boli dostavba EMO 3 a 4 alebo závod Jaguar Land Rover v Nitre, boli realizované aj zdokumentované na dovtedy nevídanej úrovni s uplatnením inštitútu OPK. Nie sú však jedinými príkladmi.
Za najväčší prínos považujem to, že na trhu vyrástla nová generácia projektantov, zhotoviteľov a technikov, ktorí sa naučili pracovať s výsledkami skúšok požiarnej odolnosti a skúšok reakcie na oheň. Zároveň pribudli stavebníci, ktorí po zaplatení vhodných a kvalitných stavebných výrobkov oprávnene požadujú ich správne zabudovanie.
V neposlednom rade treba spomenúť príslušníkov HaZZ. Pre niektorých je OPK dodnes „španielskou dedinou“, mnohí ho však považujú za významnú pomoc pri ich kontrolnej činnosti. Oceňujú, že majú pri výkone štátneho požiarneho dozoru k dispozícii kvalitnú dokumentáciu obsahujúcu zoznam požiarnych konštrukcií aj technické podklady, podľa ktorých mali byť zhotovené.
Ďalšími prínosmi OPK počas prevádzky stavby, vyplývajúcimi z toho, že vlastník budovy disponuje podrobnou dokumentáciou významnej časti konštrukcií, sa už nebudem rozoberať.
Možno predpokladať, že Ministerstvo vnútra SR v budúcnosti právnu úpravu OPK opäť otvorí a dúfam, že prípadné zmeny budú smerovať k ďalšiemu zlepšeniu systému, nie k jeho oslabeniu.
Viliam Fusek,
Júl 2026