Balkóny kedysi a dnes: keď architektúra predbieha protipožiarnu bezpečnosť stavby

Autor: Ing. Tomáš Krchnák
Viceprezident Asociácie pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR)

Abstrakt

Balkóny sa v súčasnej architektúre obytných budov transformovali z jednoduchých exteriérových prvkov na plnohodnotné a intenzívne využívané priestory. Tento vývoj so sebou prináša nové požiarne riziká, ktoré neboli v minulosti pri návrhu stavieb zohľadňované. Článok poukazuje na zmenu úlohy balkónov v požiarnom scenári stavieb, na konflikt medzi architektonickými trendmi a požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti stavby a na potrebu systematického prístupu k návrhu balkónov z hľadiska reakcie na oheň a obmedzenia šírenia požiaru.
Kľúčové slová: balkóny, požiarna bezpečnosť stavieb, šírenie požiaru, fasády, architektúra.

Úvod

V posledných rokoch sa balkóny stali neoddeliteľnou a funkčne významnou súčasťou obytných budov. Z pôvodne jednoduchých a otvorených architektonických prvkov sa postupne menia na priestory určené na oddych, skladovanie, grilovanie alebo umiestňovanie elektrických zariadení. Tento trend prináša nielen nové architektonické a užívateľské možnosti, ale aj významné otázky z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti stavieb.
Balkón dnes už nepredstavuje len doplnok fasády, ale stáva sa aktívnym prvkom v požiarnom scenári budovy, ktorý môže ovplyvniť rýchlosť a spôsob šírenia požiaru.

Balkóny ako súčasť požiarneho scenára

V minulosti boli balkóny často vnímané ako prirodzené protipožiarne bariéry, ktoré obmedzovali vertikálne šírenie požiaru medzi podlažiami. Tento predpoklad vychádzal z ich otvorenosti, minimálneho množstva horľavých materiálov a obmedzeného využívania.
Súčasná realita je však zásadne odlišná. Moderné balkóny sú často vybavené horľavými obkladmi, zábradliami, nábytkom, textíliami a elektrickými alebo plynovými spotrebičmi. V dôsledku toho sa z pôvodne pasívneho prvku stáva potenciálny akcelerátor požiaru, ktorý môže významne prispieť k jeho šíreniu po fasáde a medzi podlažiami.
Najnovší trend je predstavovať balkóny a terasy, ako miesta odpočinku, grilovania a stretávania sa s priateľmi. Rovnako balkóny a terasy často slúžia na uskladnenie elektrických kolobežiek a bicyklov, alebo na skladovanie grilu, vianočného stromčeka a pod. Všetky tieto zariadenia a materiály môžu byť potenciálnym rizikom vzniku požiaru, prípadne jeho šírenia po fasáde.

Skúsenosti z veľkých požiarov

Skúsenosti z posledných rokov potvrdzujú, že balkóny môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji požiaru. Požiare objektov, ako sú Grenfell Tower v Londýne, Campanar vo Valencii alebo Marina Pinnacle v Dubaji, poukázali na riziko rýchleho šírenia požiaru po fasáde, pričom balkóny predstavovali významný medzičlánok tohto procesu.
Tieto udalosti ukazujú, že balkóny navrhované bez dôkladného posúdenia z hľadiska reakcie materiálov na oheň a ich reálneho využívania môžu zásadne znížiť celkovú úroveň protipožiarnej bezpečnosti stavby.

Architektonické trendy a protipožiarna bezpečnosť

Súčasné architektonické trendy smerujú k využívaniu balkónov s nepriehľadným zábradlím, ktoré prispievajú k vizuálnej jednote fasády a zvyšujú mieru súkromia užívateľov. Tento prístup je z architektonického hľadiska opodstatnený, avšak často sa pri ňom zanedbáva otázka materiálového riešenia a jeho správania sa pri požiari.
Použitie nehorľavých alebo obmedzene horľavých materiálov na obklady a zábradlia balkónov umožňuje skĺbiť architektonické požiadavky s požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti. Takýto prístup by sa mal stať štandardom, nie výnimkou.
Práve projektant protipožiarnej bezpečnosti stavby by sa mal vyjadriť aj k materiálom používaných na balkónoch z pohľadu ich triedy reakcie na oheň ako aj možného šírenia požiaru po fasáde.

Zmena spôsobu využívania balkónov a nové riziká

Významným faktorom ovplyvňujúcim protipožiarnu bezpečnosť balkónov je zmena spôsobu ich využívania. V súčasnosti sa na balkónoch bežne nachádzajú:
– elektrické kolobežky a bicykle,
– nabíjacie zariadenia a adaptéry,
– plynové a elektrické grily,
– osvetlenie a dekorácie,
– v zimnom období aj vianočné stromčeky a iné dekorácie.
Každý z týchto prvkov predstavuje potenciálny zdroj vznietenia, alebo urýchlenia rozvoja požiaru. Zároveň ide o zariadenia, ktoré v minulosti neboli bežnou súčasťou obytných budov, čo si vyžaduje prehodnotenie tradičných prístupov k návrhu balkónov.

Diskusia a potreba systémového prístupu

Problematika balkónov z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti si vyžaduje širšiu odbornú diskusiu medzi projektantmi, architektmi, odborníkmi na protiprotipožiarnu bezpečnosť stavieb a developermi. Nestačí spoliehať sa na historicky zaužívané princípy, ktoré nereflektujú súčasné materiály ani spôsob využívania týchto priestorov.
Ak sa má architektúra vyvíjať smerom k vyššej funkčnosti a komfortu, musí s ňou paralelne napredovať aj protipožiarna bezpečnosť stavieb, ako druhá základná požiadavka na stavbu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktoré postupne nahrádza Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/3110 z 27. novembra 2024.

Záver

Balkóny už nemožno vnímať len ako architektonický doplnok obytných budov. V súčasných podmienkach predstavujú významný faktor ovplyvňujúci požiarne riziko stavby. Ignorovanie ich úlohy v požiarnom scenári môže viesť k vzniku požiarov s vážnymi následkami na životoch a majetku.
Je nevyhnutné, aby sa problematika balkónov stala prirodzenou súčasťou návrhu protipožiarnej bezpečnosti stavieb a aby bola riešená komplexne, v úzkej spolupráci všetkých zúčastnených odborných profesií.