Uplatňovanie umelej inteligencie neznamená zákaz používania tej prirodzenej

Uplatňovanie umelej inteligencie neznamená zákaz používania tej prirodzenej

NormalizáciaPrávne predpisy

Čoraz častejšie máme pocit, že namiesto toho, aby vedecko-technický pokrok blahodárne vplýval na život človeka a uľahčoval mu každodennú prácu, tak sa na mnohých z nás prejavuje opačný účinok tohto pokroku a stávame sa bytosťami s problematickým logickým uvažovaním. Preto sme presvedčení, že je nevyhnutné si neustále pripomínať reálne fakty, ktoré tu boli, sú aj budú, aby sme sa nestratili vo virtuálnej realite.

Typickým príkladom takejto reality je čítanie nesúhlasných stanovísk k návrhom riešení protipožiarnej bezpečnosti stavieb (PBS), s ktorými sa na dennej báze stretávame v aplikačnej praxi. Nesúhlasné stanovisko musí byť vždy podložené a jednoznačne zrozumiteľne vyargumentované rozporom návrhu riešenia PBS s platnými právnymi predpismi a nie podložené písomnými alebo slovnými argumentmi opierajúcimi sa o neznalosť platného právneho stavu.

Treba si uvedomiť hlavne to, že kto skutočne rozumie problematike technickej normalizácie, určite nezabúda na fakt, že uplatňovanie noriem je v celej EÚ vo všeobecnosti dobrovoľné, okrem prípadov, kedy záväznosť uplatňovania technických noriem ustanoví všeobecne záväzný právny predpis alebo hospodárska zmluva. To je však téma, ktorá nemá v žiadnom prípade nič spoločné s pochybnými argumentami nesúhlasných stanovísk k návrhom riešení PBS.

Prejdime však priamo k faktom, ktoré potvrdzujú, že ten, kto vydáva nesúhlasné stanovisko k návrhu riešenia PBS a argumentuje písomne či slovne, že nesúhlasí z dôvodu jeho subjektívneho, resp. usmerneného názoru na použitie ATN® v riešení PBS, koná protiprávne.

Tento jednoznačný fakt vyplýva z právneho rozboru platného slovenského právneho poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu STN a iných technických dokumentov, t. j. aj ATN®, ktorú vypracoval Odbor technickej normalizácie ÚNMS SR na žiadosť členov Rady pre technickú normalizáciu (RTN) pri ÚNMS SR, pre potreby novelizácie zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii. Text právneho rozboru si môžete prečítať TU.

Na základe tohto právneho rozboru bolo do novelizácie zákona č. 60/2018 Z. z. v § 3 navrhnuté členmi RTN, toto znenie:
(2) Uvedenie odkazu na slovenskú technickú normu alebo technickú normalizačnú informáciu priamo v texte všeobecne záväzného právneho predpisu neznamená zozáväznenie slovenskej technickej normy alebo slovenskej technickej normalizačnej informácie a splnenie požiadaviek všeobecne záväzného právneho predpisu je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.“

Dôvodom toho, že sa uvedené ustanovenie nedostalo do novelizácie zákona č. 60/2018 Z. z. bola turbulentná politická situácia na Slovensku, ktorá trvá dodnes. Podstatná je ale skutočnosť, že priamo vykonateľné Nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii v článku 2 ods. 1 ustanovuje, že norma je technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité používanie, s ktorou súlad nie je povinný.

Je zarážajúce, že sa stále nájdu ľudia, ktorí nepoznajú platný právny stav. Otázka je, či ide naozaj „iba“ o neznalosť alebo v horšom prípade o zámer. V takom prípade je možné hovoriť už o porušení jednej zo základných slobôd jednotného trhu EÚ t. j. o úmyselnom bránení voľnému pohybu tovarov a služieb, pričom riešenie PBS je tiež službou, ktorú špecialista PO poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pri navrhovaní stavieb.

Ak v určitej oblasti technickej normalizácie chýbajú riešenia neobsiahnuté v žiadnom právnom predpise ani v žiadnej slovenskej technickej norme, alebo tieto normy sú tak obsahovo zastarané, že sú v hlbokom rozpore s aktuálnym stavom techniky a technickéhio poznania, tak je úplne prirodzené, že odborníci môžu navrhnúť riešenia podľa iných technických dokumentov, ktorými sú aj ATN® spracované skupinami odborníkov.

Typickým takýmto príkladom zo slovenskej legislatívy, kedy je možné splniť zákonné povinnosti aj iným spôsobom, je platný zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v § 38 ods. 1 a ods. 3 uvádza:

(1) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

(3) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme a tieto požiadavky nie sú ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto požiadavky možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

Veríme, že tento článok môže napomôcť porozumeniu problematike uplatňovania ATN® pri spracúvaní riešení PBS, len je potrebné ho aj tak čítať, teda čítať s porozumením.

1 komentár. Leave new

  • Martin Hromada
    18. decembra 2024 11:16

    Vzhľadom k tomu, že sa v článku málo píše o umelej inteligencií doplním, že niektoré predpisy sú písané tak, že im ani umelá inteligencia nerozumie. Niektoré som si musel nechať vykladať jazykovedcom, aby som našiel ich význam a zmysel. Niektoré sme riešili s právnikmi, a potom sa našli iní právnici, ktorí našli iný význam.
    Jediný dôvod, prečo je tak relatívne málo súdnych sporov o výklad niektorých ustanovení je ten, že špecialistov tlačí čas a pomer „zisku“ k „nákladom“ resp. stratenému času je minimálny (pre špecialistu). Pre ilustráciu porovnania rozsahu s inou oblasťou, uvediem príklad: Choroba z povolania, každá jedna končí odvolaním a každá piata súdnym sporom.
    Myslím si, že v mnohých prípadoch by pomohlo, keby aj predpisy začala „písať“ umelá inteligencia. Ale netreba pri tom zabudnúť, že aj pri použití umelej inteligencie platí „Aké zadanie, taký výsledok“. Použitie umelej inteligencie nie je vždy zárukou inteligentného výsledku. Má však niekoľko výhod oproti ľudom:
    Rýchlosť spracovania dát: AI dokáže spracovávať a analyzovať obrovské objemy informácií oveľa rýchlejšie než človek.
    Automatizácia rutinných úloh: Umelá inteligencia dokáže prevziať opakované, monotónne a časovo náročné činnosti, čím uvoľní ľudský personál na kreatívnejšie a strategickejšie aktivity.
    Presnosť a spoľahlivosť: Inteligentné systémy môžu minimalizovať ľudské chyby v procesoch, najmä tam, kde je dôležitá presnosť výpočtov a analýz.
    Personalizácia služieb: Vďaka AI je možné ponúkať personalizovaný obsah, produkty alebo služby podľa individuálnych potrieb a preferencií zákazníkov.
    Rýchla adaptácia na nové informácie: Umelá inteligencia sa vie učiť a zdokonaľovať na základe nových údajov, čo jej umožňuje zlepšovať výkon a kvalitu rozhodnutí.
    Zvýšenie efektivity a produktivity: Implementáciou AI možno optimalizovať procesy, redukovať náklady a zvyšovať celkovú produktivitu organizácie.
    Podpora rozhodovania: Umelá inteligencia dokáže poskytovať komplexné analýzy, štatistiky a predikcie, čím napomáha k rýchlejším a lepšie podloženým rozhodnutiam.
    Má však aj nevýhody: Závislosť od dátovej kvality: AI systémy potrebujú rozsiahle, kvalitné a relevantné dáta. Ak sú dáta neúplné, nepresné alebo zaujato zhromaždené, môže to viesť k skresleným výsledkom.
    Etické otázky a súkromie: Využívanie umelej inteligencie môže zasahovať do súkromia ľudí, najmä pri analýze osobných údajov. Taktiež môžu vznikať etické dilemy, napríklad pri rozhodovaní o ľudských životoch (autonómne vozidlá, zdravotná diagnostika).
    Predpojatosti a diskriminácia: Ak dáta, na ktorých sa AI učí, obsahujú spoločenské predsudky, môžu sa preniesť do rozhodovacích procesov, čím dochádza k diskriminácii určitých skupín.
    Nedostatok transparentnosti (“čierna skrinka”): Komplexné modely umelej inteligencie môžu byť pre ľudí ťažko pochopiteľné, čo sťažuje vysvetlenie dôvodov rozhodnutí a znižuje dôveru v systém.
    Závislosť a strata kontroly: Vysoká miera automatizácie môže spôsobiť, že ľudia stratia prehľad o procesoch alebo schopnosť rýchlo a efektívne zasiahnuť, ak sa niečo pokazí.
    Bezpečnostné hrozby a zneužitie: Útočníci môžu využiť AI na rôzne formy kybernetických útokov, šírenie dezinformácií alebo manipuláciu verejnej mienky.
    Dopad na trh práce: Automatizácia mnohých pracovných úloh môže viesť k zániku niektorých pracovných pozícií a posunu v požadovaných zručnostiach, čo môže spôsobiť sociálne napätie.

    Verím, že sa spoločne stretneme na konferencií, kde si ukážeme viac z možnosti použitia AI v riešení PBS.
    Martin Hromada s AI

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.