Prírodné laboratórium bleskov

Naša asociácia bola v roku 2014 iniciátorom previerky STN 34 1398: 2014 Ochrana pred účinkami blesku. Aktívne bleskozvody, na základe ktorej bola uvedená norma v roku 2017 zrušená bez náhrady. Vzhľadom k tomu, že napriek jej zrušeniu z dôvodu preukázaných bezpečnostných rizík sa tieto zachytávače aktívnych bleskozvodov dodnes inštalujú na budovy, haly, priemyselné objekty sme sa rozhodli, aktívne podporiť projekt navrhnutý Ing. Gabrielom Krescankom pod pracovným názvom Prírodné laboratórium na ochranu pred bleskom.

O PROJEKTE

Podrobnosti o projekte uvádzame priamo z textu autora projektu, ktorým oslovil odbornú verejnosť na spoluprácu v rámci uvedeného projektu:

“Od dňa zrušenia normy na aktívne zachytávače STN 34 1398:2014 (01.03.2017) ubehli už skoro 3 roky, no aj napriek tomu sa tieto zachytávače dodnes inštalujú na budovy, haly, priemyselné objekty a pod. Sú tieto objekty naozaj chránené voči atmosférickým výbojom? Táto otázka do dnešného dňa rezonuje medzi laickou a odbornou verejnosťou aj napriek matematickému dôkazu, ktorý bol poskytnutý verejnosti a ktorý jednoznačne potvrdil nesprávnosť výpočtu ochranného priestoru aktívneho zachytávača podľa už zrušenej normy STN 34 1398:2014 (do dnešného dňa nebol tento matematický dôkaz vyvrátený). Vyzerá to tak, že aj keď tento dôkaz dopomohol k zrušeniu normy STN 34 1398:2014, nepresvedčil časť odbornej verejnosti v tom, že tieto zachytávače nedisponujú takým rozsiahlym ochranným priestorom aký deklarujú výrobcovia a výpočet uvedený v norme STN 34 1398:2014.

Na základe vyššie uvedeného a taktiež na základe toho, že sa búrková sezóna tohto roku blíži (na základe vývoja počasia očakávam začiatok búrkovej sezóny začiatkom marca) mi skrsla nasledujúca myšlienka:
– na kopec Kamenná (nadmorská výška cca 800 m.n.m) v extraviláne obce Uzovské Pekľany v okolí Sabinova zabetónujem 2 betónové stĺpy (napr. s dimenziou 10,5/6 – ak sa mi nepodarí zohnať stĺpy 12 m resp. 13,5 m) v určitej vzdialenosti od seba. Na jeden stĺp sa osadí pasívny zachytávač a na druhý stĺp sa osadí aktívny zachytávač. Zachytávače rozmiestnim tak, aby sa pasívny zachytávač nachádzal v ochrannom priestore aktívneho zachytávača. Od zachytávačov zrealizujem pomocou GFK tyčí a AlMgSi vedenia zvody do zeme (1x zachytávač = 1x zvod). Nad zemou na každý zvod umiestnim počítadlo zásahu blesku. Každý zvod uzemnením vlastnou uzemňovacou sústavou tak, aby sa čo najmenej ovplyvňovali pri zásahu blesku do zachytávača. Tento experiment by som chcel umiestniť na parcelu, ktorú plánujem odkúpiť od súčasného vlastníka (v súčasnosti čakám na vyjadrenie existujúceho vlastníka, či mi danú parcelu odpredá alebo nie).
– účelom tohto experimentu je pomôcť vyriešiť dlho-vedený spor o to, či aktívny zachytávač v prírodných podmienkach funguje alebo nie. Zároveň by sme mohli overiť veľkosť ochranného priestoru zachytávača,
– na to, aby sme mohli vyvodiť nejaké závery z merania bude potrebné zozbierať údaje z min. 5 rokov… Avšak čím skôr sa do toho pustíme, tým skôr budeme mať výsledky.

Vyššie uvedenú myšlienku plánujem spracovať v stupni projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. To je dôvod, prečo Vás oslovujem. Chcel by som sa Vás opýtať, či by ste vôbec mali záujem sa zaoberať týmto experimentom a či by ste mali chuť zapracovať svoje postrehy a definovať technické podmienky realizácie tohto experimentu. Budem trvať na tom, aby nebol nikto zvýhodnený – chcem, aby platili rovnaké štartovacie podmienky experimentu ako pre zástancov pasívnych tak pre zástancov aktívnych zachytávačov. Tento experiment by som chcel zrealizovať v priebehu tohto leta.

Táto myšlienka mi skrsla na základe starých literatúr z odvetvia elektrotechniky, kde naši predkovia prišli na súčasne platné fyzikálne zákony na základe praktických skúsenosti (pán George Simon Ohm prišiel na Ohmov zákon po rokoch štúdia závislosti veličín vystupujúcich v jeho zákone). Zároveň si myslím, že problém súčasnej elektrotechniky na Slovensku je v tom, že v tomto odvetví vznikla neskutočná priepasť medzi teóriou a praxou, ktorú bude veľmi ťažké prekonať (ak vôbec to bude možné)…

Už ma prestali baviť diskusie a prednášky na tému aktívne vs. pasívne zachytávače. Ako dlho sa už vedú tieto diskusie a prednášky? Dospelo sa k niečomu? Pokiaľ viem, v súčasnosti sa ešte vždy montujú aktívne zachytávače a ešte stále existujú 2 tábory zástancov aktívnych a pasívnych zachytávačov, ktorí medzi sebou vedú nekonečné diskusie o tom, či aktívny zachytávač disponuje v prírodných podmienkach s časovým predstihom alebo nie. Čo keby sa na začiatku týchto diskusii vytvoril podobný experiment (aj na území Slovenska, nie iba v zahraničí – Nové Mexiko) a dnes by sme už mali fyzikálne údaje z merania za obdobie cca 5 rokov? Neboli by plodnejšie tieto diskusie, keby sme mali namerané údaje min. z počítadiel zásahu blesku z laboratória vytvoreného prírodou?

Kto kedy definoval, že výsledky z meraní a závery o funkčnosti nejakej technológie musia prichádzať iba zo zahraničia? Prečo nemôžeme my (Slovenská elektrotechnická odborná verejnosť) vykonať experiment pod dohľadom kompetentných a následne vyvodiť závery z merania? Prečo sa to niekedy v Československu dalo uskutočniť (všetci dobre vieme, ako dobre bola podkutá odborná verejnosť elektrotechnikov v Československu v minulom storočí – p. List, Křížik, Osolsobě, Zapletal, Řihánek, Marton, Veverka a mnoho ďalších….) a v súčasnosti iba čakáme na výsledky a závery zo zahraničia a na Slovensku sa vedú IBA nekonečné diskusie a prednášky o tom, či to funguje alebo nie bez praktických poznatkov…..

Na základe vyššie uvedeného by som Vás chcel poprosiť o vyjadrenie, či máte záujem o tento experiment a či by ste sa chceli spolu so mnou podieľať na tomto experimente.”

Menu